Krčmárka z Hornej Kráľovej Štefánia Miklová sa s každým hosťom porozpráva v jeho jazyku. FOTO SME – MAREK MICHALÍK
Obce by podľa zákona mali zhodiť dvojjazyčné tabuľky, úradným jazykom by mala byť iba slovenčina.
Ľudí z Hurbanovej Vsi to netrápi. Dvojjazyčnú tabuľu obec aj tak nemá. „Dobre spolunažívame. Som na úrade už od roku 1979 a oznamy v rozhlase stále hlásim iba po slovensky. Nikdy sa nikto neprišiel sťažovať,“ hovorí Gabriela Skalská z obecného úradu. Je Maďarka, ale po slovensky hovorí čisto. Vydala sa za Slováka, „deti sú teda automaticky Slováci“. Jej priateľka a susedka Edita Mošková dodáva, že keď chcú, „porozprávajú sa aj po maďarsky, ak niekto nerozumie, prispôsobíme sa“.
Horná Kráľová je aj viac na slovenskom území a tamojší Maďari asimilujú. „Okolité obce sú slovenské, máme teda veľa zmiešaných manželstiev,“ hovorí Eva Václavová z obecného úradu.
Škola v obci mala kedysi aj triedy s maďarským vyučovaním, no detí ubudlo, tak ich asi pred 15 rokmi zatvorili. Dnes o prežitie bojuje už aj slovenská škola, do prvej triedy v septembri nastúpi asi osem prvákov.
„Vieme tu, kto je Slovák, kto Maďar, s kým sa máme ako rozprávať. A keď sa pristaví niekto cudzí – ak sa prihovorí po slovensky, hovoríme po slovensky,“ hovorí Ladislav Papay. Predáva v stánku noviny, na odbyt idú najmä slovenské.
S každým hosťom sa v jeho jazyku rozpráva aj krčmárka Štefánia Miklová. Je Slovenka, no chváli maďarského starostu. „Keď on kandiduje, iný nemá šancu. Kostol postavil, teraz robí kanalizáciu.“
Obec zažila aj národnostné spory, keď pred pár rokmi vyvesila tabule aj v maďarčine. Niekto ich strhol a zničil. Nové radšej nezavesili.
Maďarom v Hornej Kráľovej trochu chýba omša v ich jazyku. Miestny farár sa snaží v nedeľu viesť slovenskú aj maďarskú omšu, ale jeho maďarčina nie je dosť dobrá.
Inak sa v obci žije pokojne. „Národnosť nie je problém. Problémom sú peniaze,“ hovorí po slovensky Ján Ferenczy.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
