Na jeho otca a trénera Jozefa spomínajú vrstovníci ako na brilantného technika s pádlom. Sám Jozef skromne odbočí, že nebol žiadnym veľkým borcom, za najlepší výsledok považuje tretie miesto na majstrovstvách bývalého Československa.
Jozef Martikán slalomársky vyrastal v silnej partii žilinských jazdcov. „Stašík, Kvašňovský, Peter a Pavol Mrázovci, Pavol Jurčík, Juraj Žídek,“ spomína Jozef Martikán, ktorého manželka Katarína hrávala v Žiline volejbal.
„Narukoval som do Dukly Brandýs. Povedali mi, že ak chcem byť reprezentantom, musím byť členom strediska vrcholového športu. Vtedy nebolo iné iba v Liptovskom Mikuláši. Tak sme sa zo Žiliny sťahovali za kanálom. Dva roky sme bývali v hoteli. Potom mi zamestnávateľ ponúkol byt v Galovanoch neďaleko L. Mikuláša. Podmienkou však bolo, že musím skončiť s pretekaním.“
Martikán senior mal strednú elektrotechnickú školu, pracoval ako autoelektrikár a majster odborného výcviku. Manželka bola referentkou v nemocnici.
Michal bol prvým zverencom Martikána trénera. Vodácka osudovosť však neplatí bezvýhradne. Mladšieho Michalovho brata Tomáša voda nechytila.
„Súhlasím, že Michal i ja sme dosť tvrdohlaví, ale častejšie sa vzdávam ja. Nechcem, aby sme sa pohádali pre maličkosti. Na profesionálnej úrovni to už nemá miesto. Ja sa sústreďujem skôr na analýzu technických detailov jeho jazdy. Singlkanoe je asi najtechnickejšia disciplína. Niekto vraví, že cit pre vodu treba mať od Boha, no ja si myslím, že sa dá aj natrénovať. Dôležité je, aby si na začiatku neosvojil zlé návyky. Pred troma rokmi som na Fakulte telesnej výchovy a športu spolu s Petrom Hochschornerom ukončil najvyššie trénerské vzdelanie.
Chvíle v Atlante boli silné, ale obhajoba býva ťažšia. Je s ním radosť pracovať, lebo stále má chuť do tréningu. Skôr ho v tom musím brzdiť.“
Michal o otcovi trénerovi
„Otec je mojím trénerom od začiatku a nikdy som nezmenil názor, že je najlepším trénerom na svete. Preto som ani nikdy nerozmýšľal, aké výhody či nevýhody prináša vzťah: otec-syn rovná sa tréner-zverenec. Obaja sme dosť tvrdohlaví, ja však určite viac. Samozrejme, že keď sme toľko spolu, dôjde k výmene rozdielnych názorov, ale vždy to vieme obaja ustrážiť, aby to bolo v norme.“