Naši vojaci budú vyrážať do terénu spoločne s vojakmi iných krajín, ktorí sa budú starať o ochranu. Ženista nemôže robiť v nebezpečnom prostredí, nemôže vyjsť na mínové pole s mínohľadačkou, keď nevie, odkiaľ dostane guľku,“ povedal hovorca jednotky Vladimír Mečiar.

Ženisti pracujú veľmi opatrne - do terénu ide jeden, za sebou ťahá pásky, ktorými značí priestor, a hľadá míny. Po desiatich minútach ho veliteľ zastaví, ženista upevní pásky, aby bolo jasné, čo preskúmal, urobí čelom vzad a na jeho miesto prichádza ďalší. Ide o vysoko odbornú prácu, náročnú aj na psychiku, aj na vedomosti o rôznych typoch výbušnín. Ženisti budú nájdené výbušniny likvidovať.

V Iraku bude práca náročnejšia vinou horúčav a hmyzu. „Máme dobré vybavenie, aby sa eliminovali riziká prehriatia. Veľmi dobré maskáče, termobielizeň, výstroj umožňujúci dodržiavať pitný režim, tzv. Camel back (ťaví chrbát), prostriedky proti hmyzu, prostriedky, aby sme sa mohli schovať,“ hovorí veliteľ jednotky Ondřej Novosad. „Mína pre ženistu nie je o nič menej nebezpečná za bojovej situácie, ako v mierovej situácii. Vždy dokáže ublížiť.“

Keby sa situácia v Iraku výrazne zhoršila, minister obrany Ivan Šimko pripúšťa predčasný návrat jednotky. Ale ak by si len niektorý z vojakov rozmyslel, že chce odísť, návrat bude ťažší. Podľa Mečiara ženisti prvýkrát berú na misiu antibiotiká namiesto antimalarík, pretože sú účinnejšie a nemajú taký zlý vplyv na pečeň.

(rf)