Osemnásťročný Američan Michael Phelps bol jedným z hrdinov plaveckých majstrovstiev sveta v Barcelone. Rodák z Baltimoru si vyplával päť medailí (tri zlaté, dve strieborné), ku ktorým pridal päť svetových rekordov. FOTO – TASR/AFP
Martina Moravcová zostáva stálicou slovenského i svetového plávania. Rovnako ako pred piatimi rokmi na majstrovstvách sveta v Perthe sa aj v Barcelone prebojovala do finále každej disciplíny, na ktorú sa prihlásila. Vo Fukuoke 2001 jej z troch pokusov vyšli len dva, no v Katalánsku bola znovu stopercentná.
Bez rekordu, no vždy v šestke
Ani v jednej svojej disciplíne si v Španielsku nezlepšila osobný rekord (všetky sú zároveň aj slovenskými), no napriek tomu neskončila horšie ako šiesta. Aj niektorí medailisti z predchádzajúcich MS, olympiády zo Sydney i svetoví rekordéri zhoreli v Barcelone ako fakľa, Martina si udržala vysoký štandard. V oficiálnych materiáloch Medzinárodnej plaveckej federácie (FINA) už 27-ročnej rodáčke z Piešťan prisúdili mierne hanlivý výraz „veteránka“, no to jej nebránilo zvýšiť svoj medailový súčet z vrcholných podujatí na 55 medailí.
Zo svetového šampionátu v dlhom bazéne má 194-násobná slovenská rekordérka na konte už päť (tri strieborné – dve bronzové) a ako sama priznala, cení si ich viac, ako keby vybojovala jediné zlato. „Nemenila by som. Sú dôkazom toho, že som stále medzi najlepšími,“ vyhlásila po chvíľke zamyslenia.
Premárnená šanca
Pravdou však zostáva, že šanca konečne sa stať majsterkou sveta jej v Španielsku pretiekla medzi prstami. Na sto metrov motýlik chýbala o čosi väčšia pohoda, možno trochu šťastia a mohli zmazať nulu na konte zlatých medailí z tohto podujatia. Bronz Martinu potešil, no mala na viac a sama to veľmi dobre vedela. Víťazná Američanka Thompsonová neplávala rýchlejšie, ako je Martinin osobný rekord z tejto trate.
Naopak, na dvesto kraul skončila Moravcová lepšie, než sama čakala. Z disciplíny, ktorú poriadne ani netrénovala, vylovila striebro, keď do troch štvrtín trate plávala v čele. Na sto kraul si verila viac, no napokon z toho bolo šieste miesto rovnako ako na záver v šprinte na 50 metrov. Rovnaký program chce Martina plávať aj o rok na olympiáde v Aténach a Barcelona naznačila, že Slovenka stále patrí medzi favoritky. „Nemá význam niečo meniť. Takto mi to vyhovuje,“ hovorila.
Langeová s Kaňukom limit nepotvrdili
Ivana Langeová sa predstavila len v jedinej disciplíne. Dvadsiate tretie miesto v krauliarskom šprinte nie je zlé, no na postup do semifinále, ktorý pred odchodom banskobystrická plavkyňa občas spomenula, to nestačilo. Ivana čakala týždeň na to, kým konečne skočí do vody. Možno trochu drahý špás pre Slovenskú plaveckú federáciu, no skončila lepšie ako posledný náš zástupca Rastislav Kaňuk. Popradský šprintér doplával v slovenskom rekorde na prsiarskej päťdesiatke tridsiaty siedmy, po nevýraznom výkone na 50 m kraul skončil štyridsiaty siedmy.
Obaja cestovali do Barcelony s cieľom potvrdiť oprávnenosť nominácie (na MS šli len vďaka percentuálnemu priblíženiu k limitom), ani jednému sa to nepodarilo. Je však dobré, že v Katalánsku nebola Martina sama, pre slovenské plávanie by to bola s výhľadom do budúcnosti nelichotivá vizitka.
Hrdinami Phelps a Popov
Hrdinom šampionátu, na ktorom padlo trinásť svetových rekordov, bol 18-ročný Američan Michael Phelps. Chýry o jeho talente boli pravdivé. V Barcelone si rodák z Baltimoru vyplával 5 medailí (3 zlaté – 2 strieborné), ku ktorým pridal 5 svetových rekordov. V štyroch rôznych disciplínach. Všestrannosť, ktorá vzbudzuje obdiv. Možno to bude nadlho neprekonateľný rekord. Päť svetových rekordov ešte nikto počas jedného podujatia nevytvoril. Doterajším maximom boli štyri legendárneho Američana Michaela Spitza z mníchovskej olympiády v roku 1972.
Phelps bol v medailovom hodnotení lepší než austrálsky idol Ian Thorpe, no najväčší aplauz v Palau St. Jordi zožal nestarnúci Rus Alexander Popov. Vyhral oba krauliarske šprinty a najmä dokázal, že aj v 32 rokoch sa dá plávať na vrcholnej úrovni.
Moravcovej finále MS v dlhom bazéne
1998 PERTH
50 m v. sp.: 8. miesto 26,04
100 m v. sp.: 2. miesto 55,09
200 m v. sp.: 2. miesto 1:59,61
100 m mot.: 6. miesto 59,47
200 m pol. pret.: 3. miesto 2:14,26
2001 FUKUOKA
100 m v. sp.: 4. miesto 55,12
200 m v. sp.: 5. miesto 1:59,29
2003 BARCELONA
50 m v. sp.: 6. miesto 25,17
100 m v. sp.: 6. miesto 54,86
200 m v. sp.: 2. miesto 1:58,44
100 m mot.: 3. miesto 58,24
Spolu: 11 (0 zlatých – 3 strieborné – 2 bronzové)
Phelpsove svetové rekordy v Barcelone
100 m mot.: 51,47 semifinále
200 m mot.: 1:53,93 semifinále
200 m pol. pret.: 1:57,52 semifinále
200 m pol. pret.: 1:56,09 finále
400 m pol. pret.: 4:09,09 finále
Najúspešnejší účastníci MS
Jednotlivci zlato striebro bronz
1. Phelps (USA) 3 2 0
2. Thorpe (Austr.) 3 1 1
Hackett (Austr.) 3 1 1
4. Peirsol (USA) 3 1 0
Popov (Rus.) 3 1 0
6. Stockbauerová (Nem.) 3 0 0
Xue Juan (Čína) 3 0 0