Grebeníček senior bol v Čechách symbolom toho, ako sa nedarí trestať zločiny páchané za komunistického režimu.
Aloisa Grebeníčka v roku 1997 spolu s ďalšími dvomi vyšetrovateľmi ŠtB obžalovali zo zneužitia služobnej moci a ublíženia na zdraví, ktorého sa v rokoch 1947 až 1953 sústavne dopúšťal na politických väzňoch.
Jeho obete, ktoré sa možnosti svedčiť vôbec dožili, vypovedali o tom, ako ich vyšetrovatelia vrátane Grebeníčka bili obuškami, kopali do nich a mučili ich pomocou elektrického prúdu. Ak by bol súd dokázal Grebeníčkovu vinu, hrozilo mu až osem rokov väzenia.
Jedného z trojice obvinených Vladimíra Zavadilíka už právoplatne odsúdili na dva roky väzenia. Šikovnejší Grebeníček sa však celých šesť rokov súdu úspešne vyhýbal. Pred každým pojednávaním sa nechal narýchlo zavrieť do nemocnice. Keď naopak súd nariadil pojednávanie v nemocnici, nechal ho odtiaľ jeho syn na vlastnú zodpovednosť odviezť.
Grebeníčkovo vyhýbanie sa súdu mohlo byť úspešné iba vďaka politickým konexiám jeho syna a vďaka až príliš zhovievavému prístupu sudkyne (taktiež bývalej členky KSČ), ktorá mala jeho prípad na starosti. Kauza Grebeníček sa tak považuje tiež za dôkaz pretrvávajúceho vplyvu osôb spojených s totalitným režimom na české súdnictvo. (pm)
