Brusel 28. júla (TASR) - Slovensko začne v utorok v Bratislave rokovania s Európskou úniou o čerpaní eurofondov, z ktorých môže v rokoch 2004-06 získať 1,7 miliardy eur. Oznámila to dnes v Bruseli Európska komisia (EK).
Rokovania o podmienkach čerpania peňazí zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, ktoré sú určené na podporu zaostávajúcich regiónov, by chcela komisia so Slovenskom uzavrieť do konca tohto roka.
Rozhodnutie EK o začiatku rokovaní nasleduje po schválení viacerých dokumentov, ktoré muselo Slovensko odovzdať do Bruselu. Ide najmä o národný rozvojový plán a súvisiace operačné programy. S ich prípravou malo Slovensko problémy a dva operačné programy muselo po odmietnutí zo strany EK prepracovať.
Komisár pre regionálnu politiku Michel Barnier poslal minulý týždeň vicepremiérovi pre integráciu Pálovi Csákymu list, v ktorom ho informoval o rokovacej pozícii EK.
"(Národný) plán predstavuje dobrý základ pre rokovania, ktoré sú pred nami. Je veľmi dôležité, aby eurofondy boli na Slovensku úspechom. Preto je ešte dôležitejšie dosiahnuť skorú dohodu, aby sa mohlo jej uplatňovanie v teréne začať čo najskôr. Peniaze z eurofondov budú totiž k dispozícii už od 1. januára 2004," napísal v liste komisár Barnier.
Podľa výsledkov prístupových rokovaní zo summitu v Kodani môže Slovensko počas rokov 2004-06 získať zo štrukturálnych fondov 1,1 miliardy eur, z kohézneho fondu okolo 0,6 miliardy eur. Väčšina peňazí je však viazaná na dobré projekty a či ich Slovensko skutočne získa, bude závisieť od jeho pripravenosti.
Tá však bola v uplynulých týždňoch terčom kritiky zo strany EK, ktorá nebola spokojná so spoluprácou medzi zodpovednými ministerstvami, prijímaním ľudí, systémom kontroly či zabezpečením spolufinancovania projektov.
Komisia dnes pripomenula, že peniaze z eurofondov majú slúžiť na podporu hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a znižovanie rozdielov medzi regiónmi.
Na Slovensku sú podľa kategorizácie Eurostatu štyri regióny. Z nich tri - západné, stredné a východné Slovensko majú nárok na podporu zo štrukturálnych fondov podľa tzv. cieľa č. 1, pretože hrubý domáci produkt na obyvateľa v nich je pod 75 percentami priemeru EÚ.
Bratislavský kraj má nárok na podporu podľa cieľov č. 2 a č. 3 (štrukturálne problémy, nezamestnanosť). Celé Slovensko má potom nárok na peniaze z kohézneho fondu, pretože jeho HDP je pod 90 percentami priemeru EÚ.
Štrukturálne fondy sa prostredníctvom štyroch operačných programov zamerajú v SR na podnikateľskú infraštruktúru a rozvoj podnikania, dopravnú infraštruktúru, životné prostredie, multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, vzdelávanie a výcvik.
V Bratislave v rámci cieľa č. 2 pôjde o podporu služieb, infraštruktúry a cestovného ruchu, v rámci cieľa č. 3 o výcvik a celoživotné vzdelávanie. Kohézny fond sa zameria na väčšie projekty v doprave a životnom prostredí.
Rokovania o podmienkach čerpania eurofondov začalo ako prvé Poľsko, nasledovali Česká republika, Maďarsko a Slovensko. Ostatné vstupujúce krajiny začnú na jeseň. So všetkými chce EK dohodu do konca roka.
(spravodajca TASR Robert Sermek) žab
