BRATISLAVA – V niektorých školách bol začiatok roka dramatický. Na ministra školstva Milana Ftáčnika čakala v okrese Nitra, kde sa rozhodol nový školský rok otvoriť, nepríjemná správa. Tridsať základných škôl v okrese nemá plyn. Štát zaň neplatil a SPP im ho vypol. V niekoľkých školách zostali teda žiaci bez obedov. Niektoré Rady škôl uvažujú, že v zime, keď nebude čím kúriť, školy zavrú.

Minister vidí jediné riešenie v oddlžení zo štátneho rozpočtu. Či sa peniaze na školstvo nájdu, bude jasné v stredu, keď sa vláde dostane na stôl vyhodnotenie rozpočtu za prvý polrok. „Potom uvidíme, či budeme na oddlženie mať, alebo nie. Budeme žiadať, aby vláda stanovila konkrétny termín, ideálny by bol do začiatku vykurovacej sezóny. Vlani to bolo až koncom novembra,“ povedal Ftáčnik.

„Je nedostatok detí a nedostatok peňazí. Prevádzkové problémy očakávame už možno v októbri. Situácia je horšia ako vlani,“ povedal vedúci odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry Krajského úradu v Bratislave Stanislav Papánek.

Absolventi nenastupujú

Naďalej platí, že z absolventov pedagogických škôl do práce v školstve nastúpi len malé percento. „Dostali sme množstvo žiadostí o miesto a uchádzačov sme museli odmietať, ale absolventov bolo veľmi málo,“ hovorí riaditeľ ZŠ na Riazanskej ulici v Bratislave Michal Ulmann.

V okrese Košice III tohto roku prijali do školských služieb dvanásť čerstvých absolventov vysokých škôl. „Žiaľ, ďalší traja v poslednej chvíli zamestnanie v školstve odmietli. Našli si prácu v iných rezortoch,“ hovorí zástupkyňa vedúceho odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry Marta Sekelová.

Učia dôchodcovia a študenti

Nedostatok učiteľov je regionálnou záležitosťou. Kvalifikovaných učiteľov je dostatok v Bratislave a v mestách, kde fungujú pedagogické fakulty. Podľa vedúceho odboru školstva Okresného úradu v Banskej Bystrici Emila Jelinka „majú taký prebytok učiteľov, že nevedia čo s nimi“. Tamojšia Pedagogická fakulta UMB „chrlí“ nových absolventov, ktorí nemajú chuť vrátiť sa domov a chcú zostať v Banskej Bystrici. Ide predovšetkým o učiteľky na prvom stupni základných škôl. Ale počet prvých ročníkov klesá aj v tomto okrese.

V Žilinskom kraji je problém nájsť učiteľa najmä na menšie dediny. Chýbajú matematikári, učitelia cudzích jazykov a učitelia 1. stupňa. „Miesta, ktoré sú dlhodobo blokované napríklad materskou dovolenkou alebo základnou vojenskou službou, obsadzujeme spravidla dôchodcami,“ hovorí vedúci odboru školstva v Žiline Jozef Klimko. „Zamestnávame aj externých študentov Univerzity Mateja Bela, ktorá má v Žiline detašované pracovisko. Ak prídu so žiadosťou a majú za sebou aspoň prvý rok štúdia, uzatvárame s nimi zmluvy na voľné miesta. Po skončení štúdia ich zaviažeme robiť u nás ešte päť rokov. Takto sa nám to zdá najmenej bolestné,“ hovorí Klimko.

Najviac kvalifikovaných učiteľov chýba pri vyučovaní jazykov. „Jazykári odchádzajú za lepšími podmienkami buď na stredné školy, alebo do iných rezortov,“ povedal vedúci odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry Okresného úradu v Levoči Dušan Suchý. V Levočskom okrese v posledných rokoch podľa neho cítia aj úbytok slovenčinárov, nedostatok je telocvikárov. Na prvom stupni základných škôl je však takmer stopercentná kvalifikovanosť.

Muži od školstva bočia

Naďalej platí, že školstvo je prefeminizované. Z takmer 94-tisíc učiteľov v stredných, základných a v materských školách v Slovenskej republike je len 15 982 mužov. Podľa štatistiky ministerstva školstva ani jeden muž nepracuje ako učiteľ v materskej škole, v základných školách je ich len 7800.

„Všetko je to jednoznačne otázka peňazí,“ hovorí Klimko. Ak aj v Žiline nejakí muži učia, sú služobne starší alebo dôchodcovia. Mladí idú za lukratívnejšími ponukami. „Rodina sa nedá založiť s prázdnymi rukami, človek sa im ani nemôže čudovať.“

V ôsmich základných školách v pôsobnosti Okresného úradu Košice III neučí na prvom stupni ani jeden muž. Z 229 tamojších učiteľov je mužov len 19, teda 8 percent. „Je to prirodzené. Učiteľstvo nepatrí medzi lukratívne povolania. Samozrejme, privítali by sme viac mužov. Azda po schválení zákona o verejnej službe sa situácia zlepší,“ hovorí Sekelová.

(sen, las, sita, aha, mar, ger, ekč)