sa mu zmysly a ani nevie ako, dieťaťu jednu „struhne.“

Psychológovia tvrdia - je to len o jednom: o ovládaní sa

„Ak rodič chce dieťa telesne potrestať, mal by sa pokúsiť najskôr ovládnuť. Zhlboka dýchať, počítať do desať a upokojiť sa. Premyslieť si, či je ten čin naozaj taký vážny, aby ho musel biť. To je schopnosť ovládania. Biť dieťa je najjednoduchšia cesta - odventilujete na ňom svoje napätie a ukážete mu, kto je tu pánom. Dieťa vám to nemá ako vrátiť, takže tým je to pre vás vybavené. Ale kolegu v práci by ste asi neudreli, najskôr by ste sa snažili situáciu vyriešiť. A tak by ste mali postupovať aj pri svojom dieťati,“ tvrdí Gabriela Herényiová, školská psychologička.

Podľa nej má bitka pre dieťa len negatívne dôsledky: „Bitka dieťaťu uberá sebavedomie a ponižuje ho. Ono sa potom môže zaťať, v škôlke alebo škole môže reagovať násilne. Alebo znovu vytvorí ten problém, pre ktorý bolo potrestané s cieľom zistiť, či ho rodič za to znovu vybije. A problém, ktorý ste chceli odstrániť, je zase tu. Navyše, dieťa si môže na bitku aj zvyknúť, a vtedy reaguje len na veľmi silné údery - a to už je týranie.“

Treba si nájsť čas

Tvrdí, že dieťa sa dá vychovať aj bez bitky, len si treba nájsť preň čas. Stále mu vysvetľovať, prečo to má byť tak, a nie ináč. „Vždy je lepšie ísť na to dobrým slovom a pekným príkladom, ako bitkou. Mnohí si myslia, že bez bitky to nejde. Určite ide, len to chce veľa trpezlivosti.“

Jej slová dokazujú i skúsenosti sociálnej kurátorky z okresného mesta na západe Slovenska. „Deti len okrikujeme, odstrkujeme, nemáme na ne čas. Nikto im nič nevysvetľuje. Ak to môžem porovnať, deti sú na tom oveľa horšie, ako boli za socializmu.“

Veľký problém obe vidia najmä v tom, že deti vôbec neodmeňujeme: „Ani v škole, ani doma. Málokedy ich pochválime, mnohé veci berieme ako samozrejmosť. Ale trest a odmena by mali byť na jednej úrovni. Rodičia by sa mali zamyslieť nad tým, koľko dieťa trestajú a koľko ho chvália. Mali by to robiť rovnako. Odmena, to nie je len drahý kabát a kolieskové korčule, ale aj pochvala, povzbudenie.“

Trestať okamžite

Gabriela Herényiová na záver radí, že keď už naozaj nevieme ako ináč a rozhodli sme sa pre telesný trest, je nutné dieťa potrestať hneď, a nie o pár hodín neskôr a vysvetliť mu, prečo dostalo. Nie je dobré, ak niektoré mamičky dieťa zastrašujú - počkaj, príde domov otec, a ten ti dá po zadku. „A ten príde domov o dve hodiny a vlastne už je len akýmsi katom, vykonávateľom trestu. A dieťa si ho aj tak zafixuje.“ (sr)