Bratislava 28. júla (TASR) - Aby sa Slovensko i v budúcnosti mohlo uchádzať o pacientov českých poisťovní a po vstupe do Európskej únie (EÚ) aj o klientov poisťovní členských štátov únie, je pre naše kúpele dôležité, aby sa zachovalo financovanie kúpeľnej starostlivosti (KS) z verejných prostriedkov, s možnou finančnou spoluúčasťou pacienta. V rozhovore pre TASR to zdôraznila viceprezidentka Európskeho zväzu kúpeľov (EZK) Janka Zálešáková.

KS je v členských krajinách EÚ, okrem Španielska, financovaná zo zdrojov dôchodkových alebo zdravotných poisťovní (ZP) za finančnej spoluúčasti klienta. Vyplýva to z analýzy, ktorú urobil EZK.

Podľa Zálešákovej "kúpeľná rehabilitácia poskytovaná bezprostredne po operačnom výkone alebo úraze, je hradená z verejných prostriedkov v plnom rozsahu v rámci zdravotného poistenia. Pacienti ju absolvujú v takzvaných kúpeľných klinikách".

Klasická KS je u chronicky chorých zameraná na zlepšenie funkčného stavu, oddialenie invalidity, zlepšenie kvality života a zachovanie sebestačnosti u seniorov. Je financovaná z verejných prostriedkov čiastočne i plne, napríklad jedenkrát za tri alebo štyri roky, alebo niektoré ZP vyplácajú príspevok na KS, povedala Zálešáková.

"Výška príspevku alebo percento úhrady je rozdielne nielen medzi jednotlivými štátmi, ale i poisťovňami v rámci jednej krajiny. Mnohokrát sa práve financovanie KS stáva marketingovým nástrojom na získavanie klientov poisťovní," vysvetlila viceprezidentka EZK.

V Českej republike po rozdelení Československa urobili reformu financovania hneď v prvom roku. KS prešla v plnom rozsahu do kompetencie ZP, ktoré na jej financovanie vynakladajú dve percentá z výberu poistného. "Poznajú tam dve formy KS: komplexnú, hradenú v plnom rozsahu, ktorá je určená pre 80 percent indikácií, a príspevkovú, pri ktorej si pacient uhrádza stravu a ubytovanie v kúpeľnom zariadení (20 percent diagnóz). Indikačný zoznam je širší než je v Slovenskej republike", povedala Zálešáková.

V roku 2002 EZK vytvoril pracovnú komisiu pod vedením jej viceprezidentky Jany Zálešákovej, ktorej cieľom je spracovať minimálne kvalitatívne štandardy pre všetky produkty európskeho kúpeľníctva. "V základných produktoch ako sú bezprostredná kúpeľná rehabilitácia po závažných ochoreniach a úrazoch a klasická liečebná KS nebude mať slovenské kúpeľníctvo problémy, aby tieto spoločné európske štandardy splnilo," povedala.

Podľa štatistík slovenského zväzu kúpeľov sa v posledných rokoch mení skladba klientov rehabilitovaných v kúpeľoch. Znižujú sa počty domácich pacientov. Dopyt po KS u slovenských klientov je uspokojený asi na 60 percent. Každý rok narastá podiel klientov zo zahraničia a podiel samoplatiacich domácich klientov, konštatovala Zálešáková a dodala, že tieto týždenné alebo dvojtýždňové pobyty sú označované ako ozdravné alebo preventívne.