O chvíľu sa neďaleko vedeckého plavidla Geofyzik 3 objavilo ďalšie iránske vojenské monštrum – koráb vybavený všetkým, čo je určené na potopenie nepriateľskej lode.
Azerbajdžanskí vedci, ktorí skúmali potenciálne ropné nálezisko Alov v Kaspickom mori, mierne znervózneli. Iránčania tomuto miestu hovoria Alborz a nervózni boli tiež. Pohrozili, že pokiaľ sa prieskumné lode okamžite nevzdialia z „iránskych výsostných vôd“, budú ich musieť poslať na dno.
Problém nebol v tom, že každý nazýval miesto iným menom. Ale v tom, že obidva štáty pokladajú tento kus Kaspického mora za svoj zvrchovaný majetok.
More alebo jazero?
Keď sa o nejaký kúsok planéty hádajú dvaja, býva to problém. O Kaspik sa háda krajín päť.
Desiate zasadanie špeciálnej pracovnej skupiny o rozdelení Kaspiku sa skončilo minulý týždeň v Moskve opäť ničím. Nedoriešené zostávajú tie najzávažnejšie otázky, vrátane kľúčovej: z hľadiska medzinárodného práva je Kaspik more alebo jazero?
Kaspické more je jazero, tvrdia niektorí. Predovšetkým preto, že nemá spojenie so žiadnym svetovým oceánom.
Kdeže, Kaspické more je more, hovoria druhí. Je na jazero veľmi veľké (380 000 km2) a je slané.
Nejde o malicherný spor, ale o miliardy dolárov. Ak zabudneme na množstvo medzinárodných výnimiek, je možné zjednodušene tvrdiť, že more sa delí na národné sektory, jazero nie.
Komu by potom patrili tony kaviáru, milióny barelov ropy a obrovské zásoby zemného plynu? Hádka o to, ktoré z množstva medzinárodných konvencií na Kaspik uplatniť, trvá už trinásty rok.
Voda smrdí krvou
Pretože sa ani minulý týždeň nepodarilo spor vyriešiť, stále platia staré zmluvy medzi socialistickým Sovietskym zväzom a Perziou, neskoršie Iránom. Že sa nimi už nikto neriadi, je jasné aj z množstva incidentov.
Turkménsky prezident Nijazov hovorí, že slovné konflikty raz prerastú do vojny. „Kaspik smrdí krvou,“ povedal pateticky na minuloročnom summite kaspických štátov v turkménskom Ašchabade. Nakoniec sa vtedy aspoň podarilo sformulovať dva protichodné princípy delenia.
Prvý je ruský a predpokladá, že deliť sa bude iba dno, voda zostane spoločná. Dno sa potom bude deliť podľa línie kopírujúcej reliéf pobrežia. K pobrežným vodám bude navyše pridaná medzinárodným právom definovaná „výlučná ekonomická zóna“, ktorá môže mať až 200 míľ od pobrežia. Také delenie sa páči Azerbajdžanu, Kazachstanu a Rusku, ktoré nakoniec pochopilo, že pôvodný návrh využívať dno a vody Kaspiku spoločne ako by bol jazerom, neprejde.
Podľa ruskej vízie by sa dno Kaspiku rozpadlo nasledovne: 18,7 percenta Rusku, 29,6 Kazachstanu, 19,5 Azerbajdžanu, 18,4 Turkménsku a Iránu len 13,8 percenta. Je jasné, komu sa taká spravodlivosť nepáči.
Druhý, iránsky princíp, chce rozdeliť dno aj vodu, a podľa rovného princípu 20 percent každému z piatich štátov. Podporu má nápad v Teheráne a Ašchabade.
Lenže v takomto prípade by sa zrútil dnes už ustanovený systém ťažby ropy. Časť azerbajdžanských nálezísk by pripadla Iránu a časť Turkménsku. A tu už nejde len o záujmy piatich kaspických štátov. Azerbajdžanskú ropu kontrolujú predovšetkým anglo-americké firmy, a tie sa rozhodne nechcú dohadovať s Iránom.
Pod anglo-americkou kontrolou
Podľa odhadov predstavujú zásoby kaspickej ropy asi 2,5 percenta zo zásob svetových.
Britské a americké ropné spoločnosti kontrolujú 27 percent celkových kaspických zásob ropy a 40 percent zemného plynu, väčšinou ide o kazašské a azerbajdžanské náleziská. Rusko disponuje iba 10 percentami ropy a 8 percentami plynu.
Zahraničné ropné spoločnosti vložili do rozvoja ťažby už milióny dolárov, ťažko budú súhlasiť s tým, aby prišlo k nejakému prerozdeľovaniu. Lenže na azerbajdžanské nálezisko Azeri a Čirag si nárokuje Turkménsko, na časť oblasti Araz-Alov-Šart zasa Irán. Nejedna vojna sa začala pre čierne zlato.
Pre Kaspik platia staré zmluvy medzi Sovietskym zväzom a Perziou, neskoršie Iránom. Podľa nich 88 percent všetkého bohatstva patrilo Sovietom a len 12 percent Iránu. Dnes sa o Kaspik sporí päť štátov: Rusko, Kazachstan, Azerbajdžan, Turkménsko a Irán.
