„Stále sme išli proti vode. A kto to na tunajšom kanáli nemá dokonale najazdené, nemá v takomto prípade šancu,“ videl hlavnú príčinu háčik (ten, ktorý sedí vpredu) Pavol.
„Vo finálovej druhej sme sa snažili napraviť chybu v deviatej bránke, chceli sme risknuť a zrýchliť, ale už sme na to asi nemali. Či beriem bronz? Keď je, tak ho už musíme akceptovať.“
Zadák Peter na rovnakú otázku: „Možno keď sa vyspím, zajtra, pozajtra, bude mi chutiť aj bronz. Aj ten ma stál dosť nervov.“
Pavol: „Náskok Nemcov Beckera a Henzeho sme si trúfali v druhej jazde stiahnuť, lebo v prvej sme išli dosť zle. Rátali sme, že sa zlepšíme aspoň o tri sekundy. Najväčšiu škodu však vidím v tom, že sa nám tu nepodarilo vyjazdiť dve miesta na olympiádu v Aténach. Miestenka na ňu je dôležitejšia. Cítiť aj únavu. Od Svetového pohára v Austrálii, ktorý bol vlastne už v zime, makáme stále, program je dosť hustý.“
Keď „Hochšíci“ vyhrali pred rokom svetový šampionát na nepomerne ťažšej divej prírodnej vode vo francúzskom Bourg Saint Maurice, medzi dvoma jazdami si zašli aj na obľúbený hamburger do McDonaldu.
„V Augsburgu sme to, žiaľ, nestihli, možno aj táto porucha rituálu zohrala svoje,“ usmial sa v cieli prvýkrát Pavol.
Kormidelník Pavol: „Nemali sme deň. Skúšal som Paľa upokojiť, lebo jeho prvý ťuk bol dosť ľahkovážny, zobral to tam rukou, hoci nájazd do bránky bol dobrý. Možno sa zbytočne ponáhľal. Potom sa to s nami vlieklo skoro celú jazdu. Nevyšla nám ani voda, potom prišiel ďalší ťuk. Nemci si vedeli presne vyrátať, kedy sa spustiť, aby mali dobrú vodu. Nám pred druhou jazdou otec zdôrazňoval, že už máme vyjazdenú miestenku na olympiádu, aby sme išli v pohode, tréningovo. Aby nás to náhodou zbytočne nerozhodilo. Trať bola postavené náročnejšie než v kvalifikácii. Posunuté tri-štyri bránky ju sťažili, bolo to technickejšie. Nám viac vyhovuje voda, kde sú všetci na tom rovnako.“
