Otec Peter Hochschorner so svojimi zlatými synmi z poslednej olympiády v Sydney. Vľavo je Pavol, vpravo Peter. FOTO - TASR
Reprezentačný tréner úseku deblkanoistov PETER HOCHSCHORNER v cieli športovým potleskom ocenil jazdu víťaznej nemeckej dvojice a ponáhľal sa k svojim synom Pavlovi a Petrovi. Suveréni slalomárskych kanálov posledných rokov sa na svetovom šampionáte v Augsburgu len pomaly vyrovnávali s bronzovým výsledkom.
Vaši synovia boli po finálovej jazde smutní a sklamaní. Vy?
„Naopak, som spokojný. V prvom rade s tým, že táto loď vyjazdila pre Slovensko miesto na olympiádu v Aténach. To bolo pre mňa ako trénera rozhodujúce. Keďže ďalšie dve lode sa do finále nedostali, zvolil som taktiku na istotu. Dal som pokyn neriskovať. V druhom kole to už bolo odvážnejšie, no chlapci nemali svoj deň. Platilo, že každý deň nie je nedeľa. Som však rád, že sa tá medaila nakoniec nejako vyboxovala.“
Ďalšie dve deblovky Šoškovcov a Hrica s Vajsom?
„Mali smolu, že v semifinálovej jazde nazbierali trestné sekundy a nepostúpili. Vedelo sa, že sú trošku pomalší a nemôžu si preto dovoliť ťuky na bránkach.“
Boli vaši zverenci v Augsburgu v optimálnej forme?
„Je pravdou, že v nabitom programe toho mali dosť. Dôležité je, že na tomto šampionáte sme si vypádlovali postupy na olympiádu z prvého kola. Ďalšie miesta budú riešiť na budúci rok pretekári z druhého sledu. To bude v komplikovanom systéme redukovaných poradí ťažšie.“
Vaši synovia povedali, že pred druhým ste ich upokojovali, aby išli ako bežnú tréningovú jazdu.
„To robievam bežne. Nejde o zľahčovanie, skôr naopak. Ak dokážu urobiť v pretekoch to, čo v tréningu, ide vlastne o ich maximum. V tréningu sa maximálne riskuje a chalani zvládajú skvelé veci. Slovo tréningovo treba teda chápať v úvodzovkách. Znamená viac, než v pretekoch. Mnohí pretekári zájdu pod súťažným tlakom trikrát horšie než v tréningu.“
Pred prvou jazdou ste ich však tlmili. Nie?
„Iste, lebo prvoradý bol spomínaný cieľ vyjazdiť miesto na olympiádu. Viem, že hneď po pretekoch boli z bronzovej medaily vysmútení. Vedia dobre, že nezašli to, načo naozaj majú. V tom s nimi môžem súhlasiť, že som bol brzda, ale bola to špecifická situácia.“
Ak by ste nechali taktiku iba na nich?
„Tak by určite viac napálili prvú jazdu, čo je za normálnych podmienok výhodnejšie, ale tam nikto nevie, čo by sa mohlo udiať. Oni sú aj dosť silové typy a niekedy môže - v našom prípade najskôr zadák Peter - zlomiť alebo zničiť pádlo a bolo by po pretekoch. Nič by mu nebolo platné, že je olympijský víťaz. Preto sme išli ‚do zichra‘“.
Obaja sa zmienili, že meniaca sa voda zvýhodňovala domácich pretekárov, ktorí ju majú dokonale prečítanú. Čo vy na to?
„Celkom tomu neverím, ale fakt je, že domáci sú na tom minimálne psychologicky lepšie. Je tu voda, čo najviac pulzuje, a to treba poznať.“
