Brankár Štefan Gergely v akcii. FOTO - TASR
Slovensko má prvého majstra sveta v plaveckých športoch. Paradoxne sa zlata na šampionáte v Barcelone nedočkala plavkyňa Martina Moravcová, lež o tri týždne 27-ročný vodný pólista ŠTEFAN GERGELY. Len pred tromi týždňami získal brankár Honvédu Budapešť aj maďarské občianstvo a v sobotu pár minút pred polnocou sa so spoluhráčmi tešil v Palau St. Jordi zo zlatej medaily. Maďari vo finále zdolali Talianov 11:9 po predĺžení a po tridsiatich rokoch (od MS v Belehrade 1973) sa vrátili na svetový trón. Po štyroch striebrach a jednom bronze prežívali naši južní susedia historické chvíle. Rovnako ako rodák z Dunajskej Stredy, ktorý sa ako trojročný presťahoval do Komárna, kde s týmto športom začínal.
Ste majster sveta, ale vo finále vás kolega Zoltán Szécsi do bránky nepustil. Aký je to pocit?
„Z titulu veľmi príjemný, ale zostáva vo mne kúsok sklamania, že som do vody nešiel. Chytal som tu v Barcelone v troch zápasoch, ale v tom najdôležitejšom som nehral. Budem na sebe ešte viac pracovať, aby som bol častejšie v bránke. Myslím si, že žiadny problém to nebude, veď som v maďarskom tíme len mesiac a už ma zobrali na majstrovstvá sveta.“
Čo to pre vás znamená?
„Som majster sveta. Keď mi niekto povie, prečo mám také veľké reči, či som majster sveta, môžem mu odpovedať, že som. Myslím si však, že to nič nezmení. Zostanem takým istým človekom, akým som bol doteraz.“
Finále bolo nesmierne dramatické. Aké veľké nervy to pre vás boli na lavičke?
„Veľmi veľké. Celý zápas to bolo na vážkach. Škoda len, že som nebol vo vode, tam by som pre výsledok mohol čosi urobiť. Takto som len kričal na lavičke.“
Čo rozhodlo o titule Maďarov?
„To, že veľmi chceli. Vsugerovali si, že úspech je len zlato.“
Do Palau St. Jordi sa na pol jedenástu večer na vodnopólové finále, hoci v ňom nehrali domáci Španieli, prišlo pozrieť 10 600 divákov. Zažili ste už početnejšiu kulisu?
„To veru nie. Keď som hral v Budapešti na majstrovstvách Európy, na Margitin ostrov prišlo asi šesťtisíc fanúšikov a tiež to bolo pekné. Tam som chytal ešte za Slovákov, skončili sme ôsmi.“
Ako chutia prvé minúty po veľkom víťazstve?
„Nestíham prijímať blahoželania. Volajú alebo píšu esemesky rodičia, kamaráti či bývalí kolegovia zo slovenského tímu, čo pozerali finále z Madridu (naši sa tam museli presunúť pre preplnené lety z Barcelony - pozn. red.). Musím si na to zvyknúť, že mi patrí zlatá medaila. Len pred chvíľou som ju dostal.“
Veríte, že budete štartovať aj na olympiáde v Aténach. Maďarsko tam bude obhajovať zlato zo Sydney, no vy ste pred tromi rokmi v Austrálii ešte reprezentovali Slovensko a na účasť na OH potrebujete súhlas Slovenského olympijského výboru, ktorý zasa čaká na vyjadrenie Slovenského zväzu vodného póla?
„Rád by som a Maďari mi povedali, že všetko je v poriadku, no zatiaľ to na papieri nemám. Verím však, že mi na Slovensku nebudú robiť problémy.“
Nemyslíte si, že to v Maďarsku vyvolá averziu voči vám?
„Toho sa nebojím. Ľutujem každého, koho som vytlačil z brány, ale taký je šport. Ten, kto je lepší musí ísť dopredu.“
Na Slovensku váš krok možno niektorí berú ako zradu. Neprekáža vám to?
„Nebolo to jednoduché, dlho som sa nevedel rozhodnúť, ale dnes som rád, že som si vybral Maďarsko. Bol to správny krok. Už to musí vidieť každý.“
