Mimovládne organizácie mu vyčítajú, že ničí motiváciu na darcovstvo. Pobúril ich aj návrh zdaňovať príjem, ktorý organizácia získa vlastným podnikaním.
„Pripravované zmeny nielen neotvárajú nové možnosti, ale rušia i to málo, čo motivovalo občanov a firmy prispieť na aktivity nezávislé od štátu,“ vyhlásila Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan a demokracia.
Mimovládne organizácie sa v najťažších časoch vždy mohli spoliehať na výdatnú pomoc zo zahraničia. Táto možnosť sa však pomaly končí. Napríklad americká vláda dala na podporu rozvoja slovenskej demokracie cez agentúru USAID 190 miliónov dolárov. „V dôsledku rýchleho progresu Slovenska sa Washington rozhodol koncom minulého roku slovenskú pobočku definitívne zavrieť,“ povedal Paul Oglesby z amerického veľvyslanectva v Bratislave. Podobne sa zachovala britská vláda.
Zahraniční darcovia sa presúvajú do problémových krajín východnej Európy - Ukrajiny, Moldavska či Gruzínska. „Rozvojové programy zo Slovenska odchádzajú, a to je dobre. Slovensko už nie je rozvojová krajina,“ tvrdí Marcel Zajac zo združenia Ekofórum.
Juraj Rizman z Greenpeace si myslí, že niektorým mimovládnym organizáciám to bude prekážať. „Zvykli si na to, že majú zabezpečený zdroj príjmov.“ Greenpeace sa to podľa neho nedotkne, lebo má sieť vlastných podporovateľov.
Zhodujú sa, že tretí sektor sa zásadne zmení a mimovládnych organizácií ubudne. „Reálne hrozí, že vymiznú organizácie, ktoré predstavujú akýsi bod kritického myslenia,“ tvrdí Zajac. Definuje ich ako organizácie, ktoré bránia záujmy občanov - či sú to práva vlastníkov pôdy, alebo transparentnosť. „V podstate sú odkázané na dary, ale keďže motivácia darcov tu nie je, suma sa bude zmenšovať.“
Rizman zase predpokladá, že mimovládne organizácie o menší balík peňazí zvedú „konkurenčný boj“. „Nie všetky organizácie prežijú v tomto zvýšenom tlaku na získanie financií,“ myslí si.
Autor: JOZEF ČAVOJECMICHAL FRIŠ
