Francúzsky baran činčilový. FOTO – (AR)

Francúzsky baran bol uznaný ako plemeno vo Francúzsku v roku 1863. O päť rokov neskôr sa dostal do Nemecka, kde ho chovatelia vyšľachtili do dnešnej podoby. V súčasnosti je obľúbený predovšetkým v divokej farbe. Rozšírené sú aj francúzske barany železité, čierne, biele, modré, činčilové, ale aj madagaskarovej farby a strakaté. Zaujímavosťou tohto plemena je, že mláďatá majú ušnice spočiatku vzpriamené, sklopia sa im až neskôr. Kto sa rozhodne pre chov tohto králika, musí počítať nielen s vyššou cenou chovných zvierat, ale aj so značnou spotrebou krmiva. Niektoré králiky na výstavách v zahraničí dosahujú až 7 kilogramov. Tvar barana musí preto spĺňať určité kritériá. Na zavalitom tele nemajú byť viditeľné nijaké kosti. Hrudné končatiny majú byť pevné, telo „bez krku“, hrudník široký. Na širokej hlave sú tzv. korunky (korene ušníc), ušnice sú ohnuté v tvare podkovy. (mi)