Z denníka: Žena je ťahúňom rodiny. Stará sa o deti, ale má na starosti aj namáhavé, ťažké práce. Celkom všedným javom je, keď má mladá žena na chrbte uviazané dieťa a za chôdze ho kojí – decko sa k prsníku matky dostane popod jej pazuchu.
Dohoda o prímerí medzi Severnou a Južnou Kóreou sa rodila dva roky. Podpísala sa v budove na demarkačnej čiare, ktorá prechádzala 38. rovnobežkou – okolo nej bolo vytvorené 238 kilometrov dlhé a 4 kilometre široké demilitarizované pásmo. Pri podpise dohody boli položené základy Dozornej komisie neutrálnych štátov (DKNS). OSN sa stala formálne jednou z bojujúcich strán, preto komisia nemohla vzniknúť pod jej krídlami. Medzi sebou sa museli dohodnúť proti sebe bojujúce zoskupenia – na jednej strane Kórejská ľudová armáda a čínski dobrovoľníci, na druhej Juhokórejčania, Američania a 14 armád krajín OSN. Každá z týchto strán mala právo zvoliť si dve spriatelené krajiny do dozornej komisie – jej členovia sa okrem pravidelných rokovaní v Pchanmundžome zúčastňovali na inšpekciách v oboch častiach Kórejského polostrova. KĽDR sa obrátila na Československo a Poľsko, Američania sa rozhodli pre Švédsko a Švajčiarsko.
Prvá čs. delegácia v DKNS začala svoju činnosť hneď po podpísaní prímeria od 1. augusta 1953. V prvých rokoch sa tu vystriedalo viac ako sto našich vojakov, odborníkov a diplomatických pracovníkov s prepožičanými vojenskými hodnosťami. Do roku 1993 sa stály počet čs. delegácie dozornej komisie ustálil na 8 členoch. Po rozdelení Československa prešli povinnosti komisie na ČR. Jej účasť v komisii kórejská strana v apríli 1993 vypovedala.
