Naposledy padla v septembri 2001 Devín banka – klienti, ktorí mali vtedy nárok na náhradu vkladu, dostávali maximálne 30-násobok priemernej mesačnej mzdy za posledné štyri štvrťroky, čo bolo 355-tisíc korún. FOTO – ARCHÍV SME
OCHRANA VKLADOV
V tom, aké náhrady vkladatelia dostanú po krachu banky, príde k dvom väčším zmenám. Týkať sa budú výšky náhrad a okruhu chránených vkladov a osôb.
Teraz platí, že klient padnutej banky dostane 90 percent svojho vkladu, nanajvýš ale 40-násobok priemernej mesačnej mzdy v slovenskej ekonomike (podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu za posledné štyri štvrťroky k dátumu, ku ktorému sa vklady stali nedostupnými). To by v súčasnosti predstavovalo 548 300 korún. Od mája už maximum nebude závisieť od platov, ale bude stanovené pevne sumou 20-tisíc eur. Dnes by to bolo viac ako 800-tisíc. Eurá sa budú prepočítavať kurzom Národnej banky Slovenska platného v deň, keď sa vklad stal nedostupným.
V prípade krachu banky teda klienti budú mať nárok na viac peňazí.
Koľko dostanete, ak banka skrachuje?
Deväťdesiat percent vkladu, maximálne 20-tisíc eur.
Dnes majú peniaze v banke chránené iba fyzické osoby vrátane fyzických osôb – podnikateľov a okrem nich niektoré právnické osoby (nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, združenia občanov a spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov). Od mája budú mať nárok na náhradu za vklad v skrachovanej banke aj ostatné právnické osoby s výnimkami podľa smernice EÚ – ide o finančné spoločnosti a štátne či verejné orgány.
Výnimky:
banky,
obchodníci s cennými papiermi,
centrálny depozitári evidencie zaknihovaných cenných papierov,
burza cenných papierov,
komoditná burza,
správcovské spoločnosti (vrátane majetku v podielovom fonde),
poisťovne,
doplnkové dôchodkové poisťovne,
pošty,
právnické osoby prevádzkujúce lotérie alebo iné podobné hry,
Exportno-importná banka,
právnické osoby, ktoré majú čo i len čiastočne podobný predmet činnosti ako vyššie uvedené,
právnické osoby, ktoré musia mať účtovnú závierku overenú audítorom,
štát,
štátny fond,
obce,
vyššie územné celky,
ich rozpočtové alebo príspevkové organizácie,
orgány verejnej moci,
právnické osoby, zriadené osobitným zákonom.
PLATBY DO ZAHRANIČIA
Tak ako zákon o platobnom styku upravuje od začiatku tohto roka čas zúčtovania tuzemských platobných príkazov, od vstupu do únie začnú platiť aj paragrafy o cezhraničných platbách. Banky na Slovensku však budú za rýchlosť zodpovedať len do okamihu pripísania peňazí banke, ktorá vedie účet prijímateľa. Kedy bude musieť tá zúčtovať platbu na príslušný účet, už od nášho zákona nezávisí.
Ak si klient nepriplatí zrýchlenú platbu, peniaze budú musieť byť v banke prijímateľa do piatich dní, ak pôjde o účty v jednej banke, bude to musieť byť v ten istý deň. V prípade, že pôjde o platbu medzi účtami bánk, ktoré spolupracujú, lehota bude trojdňová.
Za zdržanie platby bude klientovi patriť úrok z omeškania a nárok na náhradu škody.
LACNEJŠIE PLATBY
Európska komisia vydala nariadenie, podľa ktorého sa v rámci štátov únie cezhraničné platby do 12 500 eur (vyše pol milióna korún) spoplatňujú ako tuzemské. Banky na Slovensku pýtajú za platbu do zahraničia niekoľko desať– až stonásobne viac ako za tuzemskú. Toto nariadenie by teda prinieslo zlacnenie posielanie peňazí do tých krajín, ktoré sú členmi únie.
Národná banka v súčasnosti rieši aj túto otázku, zatiaľ nie je jasné, či naše banky budú mať povinnosť zlacniť tieto platby, ani to, o ktoré úhrady presne pôjde.
POHYB KAPITÁLU
Nehnuteľnosti budeme môcť predávať aj zahraničným fyzickým osobám. Výnimka bude ešte sedem rokov platiť pre poľnohospodársku a lesnú pôdu.
KONKURENCIA
Banky s licenciou z ktoréhokoľvek štátu únie budú môcť začať podnikať na Slovensku bez toho, aby získali povolenie od našej centrálnej banky. Licenciu budú stále potrebovať, ak budú chcieť poskytovať hypotéky či vykonávať inej inštitúcii depozitára. Môže sa tak zvýšiť konkurencia.
