Marián Varga. FOTO - ČTK
Festival peknej hudby je názov akcie, ktorá sa usadila v Banskej Štiavnici a pomáha tak odstrániť predsudok, že koncerty klasiky sa musia konať len v Bratislave alebo v kúpeľných mestečkách. Tento rok sa bude podujatie, ktoré vzniklo z iniciatívy violončelistu a pedagóga Eugena Procháca, konať v priestoroch štiavnického Starého zámku a kaštieľa v Svätom Antone. Asi najväčšou udalosťou festivalu bude koncert spojený s premiérou novej skladby, ktorej autorom je skladateľ a hudobník MARIÁN VARGA. Porozprávali sme sa s ním o okolnostiach jej vzniku.
Ako ste sa dostali k spolupráci s violončelistom Eugenom Prochácom?
„Neviem, ako reflektuje Eugen Prochác mňa, ale ja som mal o jeho interpretačných kvalitách dlhodobo veľmi dobré referencie od ľudí, ktorých názory si vážim. Nakoniec som sa o tom sám presvedčil, keď som ho nedávno počul hrať 2. violončelový koncert Dmitrija Šostakoviča. Práve v ten večer som od neho dostal ponuku zahrať si na Festivale peknej hudby.“
Hoci ste známy hraním predovšetkým vlastnej tvorby, v Banskej Štiavnici sa predstavíte aj ako interpret. Ako sa cítite v úlohe disciplinovaného hráča cudzích nôt?
„Poslucháči vedia, že na koncertoch bežne voľne pracujem s citáciami klasickej hudby a vždy k tomu pristupujem s úctou. Nedávno som vystupoval v nádhernom drevenom kostolíku v Kežmarku a s chuťou som si tam po štyridsiatich rokoch zahral Schumannove Detské scény a dve Chopinove Nocturná. S Eugenom sme sa rozhodli, že tentoraz si spolu zahráme okrem mojej skladby aj Pärtovo Fratres v úprave pre violončelo a klavír.“
Prečo práve Pärt?
„Ani k tomuto slávnemu autorovi sa nedá pristupovať inak než disciplinovane, s rešpektom a pokorou.“
Pre festival ste napísali novú skladbu. Je to návrat do sveta klasiky, z ktorého ste pôvodne vyšli?
„Ako autor sa prezentujem vlastne na každom koncerte. Som skladateľom nepísanej hudby, no v tomto prípade je situácia trochu iná. Skladbu som musel výnimočne zapísať do nôt, aby sme si ju mohli s Eugenom Prochácom zahrať spolu. Je to krátka, asi sedem-minútová antifóna pre violončelo a klavír.“
Definitívne sa teda vraciate ku klasike?
„Neviem, či je to definitívny návrat. Skôr jeden splnený prísľub z mnohých, ktoré som neprezieravo v slabých chvíľach porozdával, nech mi to všetci ostatní odpustia. Eugen bol však nekompromisný.“
Vieme, že chystáte projekt s Moyzesovým kvartetom. Máte teda dosť materiálu na dlho očakávaný nový album?
„Moyzesovci, s ktorými som nahrával kedysi Divergencie, by si so mnou radi zahrali na vianočnom koncerte. Uvidím, na akej dramaturgii sa dohodneme. Zatiaľ to nemá nijakú súvislosť s nahrávaním albumu.“
Po dlhom čase ste mali sólový koncert v Bratislave, ktorý sa konal v rámci prezentácie vašej oficiálnej webstránky. Cítite sa na internete dobre?
„Ja som absolútne antipočítačový človek. Neviem, ako sa mi na tom webe darí. Možno dobre, možno nie.“
Kniha vašich rozhovorov s Petrom Uličným sa dokončuje, Marian Jaslovský chystá monografiu skupiny Collegium Musicum. Máte pocit, že už nastal čas bilancovania?
„Osobne som netúžil po nijakej knihe, ani to nevyplynulo z mojej vnútornej potreby bilancovať. Ale zabávali sme sa pri tom celkom dobre.“
Autor: Oliver RehákPETER BÁLIK
