Po prejazde cieľovou fotobunkou víťaz včerajších pretekov singlkanoistov na svetovom šampionáte vo vodnom slalome MICHAL MARTIKÁN nedvíhal nad hlavu pádlo s takými emóciami ako pri svojom pamätnom olympijskom triumfe v Atlante 1996. O sedem rokov starší muž spokojne skontroloval svoj čas na prvom mieste svetelnej tabule a so splnenou úlohou favorita prijímal gratulácie ďalších členov tímu slovenských vodákov.
Zrodilo sa vaše víťazstvo v Augsburgu po ideálnych jazdách?
„Ideálne neboli. V tejto sezóne sa mi podarilo zajazdiť aj lepšie. Na vrcholných podujatiach však zohráva veľkú rolu psychický tlak. Všetci, vrátane mňa, bojovali aj s vlastnými nervami. Keďže sa mi v týchto podmienkach podarilo zájsť dve čisté jazdy, je to o. k.“
Po semifinálovej jazde ste mali dosť veľký náskok. Podriadili ste tomu taktiku, išli ste na istotu?
„Druhú polovicu trate som možno viac istil, ako by sa malo. Snažil som sa potom zájsť čo najlepšie aspoň protiprúdové bránky a primerane pádlovať.“
Boli ste pred finálovým druhým kolom nervózny? Vnímali ste skvelú jazdu Estangueta?
„Nervózny som bol ako pri každých pretekoch. Po semifinále som si prezrel a analyzoval jazdu na videu, išiel som sa rozjazdiť, či ešte vypádlovať z prvej jazdy. Na štarte finále som už výkon Estangueta nevnímal.“
Zmienili ste sa, že organizátori vám pripravili aj nemilé prekvapenia. Čo ste mali na mysli?
„Napríklad to, že na každom tréningu tiekla iná voda. Takúto, aká bola dnes, sme tu zažili iba raz v minulosti na sústredení. Bolo toho viac, ale nemyslím si, že je vhodné sa k nim teraz vracať. Už som na ne zabudol.“
Kvalitných, technicky vyspelých pretekárov spočiatku doslova vydesila ľahko postavená trať, ktorá dávala väčšie šance tým slabším vzadu. Aké ťažké bolo vyhrať na ľahkej trati?
„Naozaj si myslím, že na majstrovstvách sveta by mali byť náročnejšie zostavené bránky. Spomínaný psychický tlak veľkých pretekov dal zabrať viac. Všetkým.“
Bránka číslo jedenásť vám robila problémy v stredajšej kvalifikácii, v semifinále na nej stroskostal Juraj Minčík. Ako ste ju zvládli vo finále?
„Dobre som si ju pamätal. Vedel som, že ju nemôžem prejsť inak ako bokom, a ešte som to poistil.“
Zdolali ste vášho premožiteľa zo Sydney Francúza Tonyho Estangueta. Ako to vnímate?
„Normálne, športovo. Som šťastný, že sa mi to podarilo. I keď viem, že jemu prvá jazda veľmi nevyšla.“
Atmosféra okolo kanála?
„Fantastická. Prekvapilo ma to množstvo ľudí uprostred týždňa napoludnie. Dá sa to porovnať s najvydarenejšími šampionátmi v minulosti.“
Kam by ste zaradili svoje tretie individuálne zlato z majstrovstiev sveta?
„Všetky boli vybojované ťažko, cením si ich rovnako.“
Komu venujete medailu?
„Rodine a všetkým, čo majú na tom zásluhu a držali mi palce.“
Nezabudli ste na priateľku Lenku?
„Nie, zaradil som ju už do rodiny (smiech).“
Myslíte už na budúcoročnú olympiádu v Aténach?
„Myslel som na ňu už pred týmito pretekmi. V príprave sa určite zameriam na olympijský vrchol, teraz sa však sústreďujem na to, aby som dobre viedol našu hliadku. Potom ma čakajú ďalšie preteky Svetového pohára v Čunove, vzápätí ďalšie. Mám sa teda stále na čo pripravovať a tešiť.“
Loď, materiál?
„Všetko bolo v poriadku. Pred majstrovstvami sveta som mal síce trochu problémy s pádlami. Zvládlo sa to, všetko je v poriadku.“
Ako ste zaspávali pred pretekmi?
„Na pravom boku a v hlave som si stále premietal trať.“
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Augsburg
