AUGSBURG - Michal Martikán získal vo včerajšej prvej finálovej disciplíne - singlkanoistov - na majstrovstvách sveta vo vodnom slalome v nemeckom Augsburgu zlato, čím potvrdil, že náš olympionik desaťročia patrí medzi najvýraznejšie postavy slovenského športu v jeho samostatnej histórii.
Od roku 1995, keď si ako šestnásťročný na seniorskom svetovom šampionáte v Nottinghame vypádloval individuálny bronz (plus ďalší v neolympijskej disciplíne hliadok), nikdy sa z vrcholných svetových podujatí (OH, MS) nevrátil bez medaily. Kurióznou výnimkou je, že slalomárskemu suverénovi stále chýba relatívne najmenej cenné individuálne zlato z majstrovstiev Európy.
Včera nadviazal na prvenstvá z roku 1997 na rieke Paraňhana v brazílskom Trés Coroas (odtiaľ má zlato aj za súťaž hliadok) a vlaňajšie na ťažkej prírodnej vode rieky Isere vo francúzskom Bourg Saint Maurice. Olympijský víťaz z Atlanty 1996 a strieborný zo Sydney 2000 v Augsburgu odsunul svojho veľkého súpera Tonyho Estangueta na druhé miesto a zároveň sa kvalifikoval na budúcoročnú olympiádu v Aténach.
Žiaľ, nedarilo sa ďalším dvom našim singlkanoistom Jurajovi Minčíkovi a Alexandrovi Slafkovskému, ktorí sa z dopoludňajšieho semifinále (40 lodí zo stredajšej kvalifikácie) neprebojovali do desaťčlenného finále.
Slafkovský sa o šancu pripravil ôsmimi trestnými sekundami, čo svedčilo o jeho nedostatočnej koncentrácii. Bronzový olympionik zo Sydney Juraj Minčík sa na svojom obľúbenom augsburskom kanáli tešil, že preruší kliatbu štvrtých miest, no jeho plány stroskotali na jedenástej bránke.
„Po silnom zábere doľava sa mi potopila loď a na chvíľu zostala neovládateľná. Kým som ju vrátil do správneho smeru, stratil som asi päť sekúnd, a to bolo veľa. Podobné problémy na tejto bránke mal aj v stredajšej kvalifikácii Mišo Martikán. Mrzí ma to, ale nič nevidím stratené. O účasť na olympiáde v Aténach ešte zabojujem a verím, že sa mi to podarí.“
Martikán v dopoludňajšom semifinále (časy zo semifinále a finále sa zratúvajú) išiel bez trestnej minúty a vyhral s výrazným náskokom vyše štyroch sekúnd pred Poliakom Wieczorekom, Tony Estanguet bol s dvoma trestnými sekundami piaty.
Finále strhlo vyše tri tisícky divákov pobiehajúcich pozdĺž trate k búrlivému povzbudzovaniu. Z deviatej pozície po semifinále skvele zaútočil domáci borec Pfannmoller, ktorý svietil na tabuli na vedúcej priečke, až kým nevyrazil Tony Estanguet.
Skúsený Francúz sa vypol k najlepšiemu času v druhom kole bez trestnej minúty. Posledný sa na trať vydal Martikán, ktorý rozvážne hospodáril so svojím náskokom zo semifinále. V strednej časti išiel trochu na istotu, najdôležitejšie bolo, že neťukol, lebo prípadná minimálna penalizácia dvoch trestných sekúnd by ho pripravila o zlato.
VOJTECH JURKOVIČ
