Aj tento mladý Ind z Bombaja možno túži po bledej žene, ako je modelka na plagáte. A možno len s nevôľou hľadí na manželkine drahé bieliace krémy. FOTO - TASR/AP
veľkofilmy indického Bolywoodu.
Televíziu a noviny zaplavili reklamy na výrobky nadnárodných firiem zo Západu. Zvlášť sa začalo dariť kozmetickým spoločnostiam ponúkajúcim krémy na zosvetlenie pleti.
Kým bývalí indickí kolonizátori zúfalo chytajú bronz na plážach, tisíce tmavších Indov a Indiek si po vzore Michaela Jacksona osvojili zásadu: čím bledší, tým krajší.
Ošiaľ s bieliacimi krémami prekročil hranice debát o tradíciách a globalizácii a siahol na to najcennejšie - zdravý rozum. To bolo priveľa aj na moderný indický parlament. Väčšinou hlasov zakázal zverejňovanie reklamy na najrozšírenejší z „bieliacich podnikov“, firmu Fair and Lovely. Už názov firmy je dôkazom, že celosvetový predsudok o „lepšej“ svetlej rase je hrozivo zakorenený aj v jazyku. Slovo „fair“ totiž v angličtine znamená „svetlý“, ale aj „správny, bezúhonný, poriadny“.
V reklamnom šote firmy Fair and Lovely sa najprv objaví hnedá slečna a jej otec, lamentujúci, že nemá synov, keďže dievča zarobí oveľa menej, a navyše sa pre svoju tmavšiu pleť nikdy nevydá. Dievča si kúpi krém, pleť jej obledne, dostane miesto letušky a ocko zažiari šťastím.
„Samozrejme, že na takéto úsilie existuje kultúrny základ. A firma Fair and Lovely to zneužíva,“ hovorí miestna aktivistka za práva žien Brinda Karat.
Indický parlament posmelený prvým krokom sa s vervou pustil aj do reklamy ďalších bieliacich výrobkov. Tým však vbehol na tenký ľad. Razantné obmedzenie podnikania totiž naznačuje, že poslanci neveria, že ich občania sú sami schopní sa rozhodovať o tom, čo kúpia a čo nie.
„Sama nie som zástankyňou politizovania morálky. Ale niektoré reklamy naozaj boli veľmi nezodpovedné. Ukazujú ženy výlučne ako telesné objekty,“ povedala poslankyňa Rita Vorimer.
Honba za v posledných storočiach politicky úspešnejšou bielou pleťou nie je len indickým problémom. Africkí dermatológovia pred dvoma rokmi rozpútali kampaň proti populárnej bieliacej kozmetike, ktorá ničila pleť a podporovala kožné choroby. Pacientky väčšinou označovali za dôvod svojich bieliacich experimentov mužské očakávania.
„Povedal mi, že vyzerám dobre, ale on by chcel chodiť so svetlým dievčaťom,“ vysvetľovala BBC devätnásťročná Rita Irungu z Kene. Tmavšie ženy tam často považujú za druhoradých občanov. Tak sa Rita, rovnako ako mnohé učiteľky, právničky a herečky z jej krajiny, radšej začala natierať krémom, ktorý jej spálil pleť a vzal pôvab.
Firma Fair and Lovely na svojej stránke zatiaľ hrdo oznamuje, že sa jej darí predávať bieliaci krém až do 38 krajín sveta.
