„Považujem za samozrejmé, že v českých archívoch sa nachádzajú údaje o dnešných občanoch Slovenskej republiky - to isté totiž platí aj naopak,“ povedal riaditeľ odboru českého ministerstva vnútra Jan Frolík. Ako príklad spomenul, že v Trnave je kompletná evidencia a spisy o všetkých príslušníkoch bývalej československej armády. Ide o 32 kilometrov spisov.
Šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš žiada otvoriť otázku delenia majetku, ktorú vlády oboch republík v roku 1999 definitívne uzatvorili. Ukončenie delenia minulý týždeň označil za „dosť nehorázne“, lebo kým Česi majú prístup k informáciám o občanoch Slovenskej republiky, „my nie - ani k občanom ČR, ani občanom SR“.
„Domnievame sa, že skôr než na otázku otvárania delimitácií treba obrátiť pozornosť na vzájomnú komunikáciu a spoluprácu slovenských štátnych úradov,“ odkázalo Langošovi české ministerstvo vnútra cez svojho hovorcu Jiřího Hájka.
„Zväzky ŠtB, ktoré sa nachádzali na Slovensku, tam ostali, podľa našich informácií ich prevzala SIS,“ píše Hájek. Zmiešané archívne fondy sa rozdelili podľa požiadaviek slovenskej strany v rokoch 1992 - 96 a prevzali ich zástupcovia ministerstva vnútra. Dodal, že delenie depozitára personálnych spisov sa skončí v septembri tohto roku.
Archív pohraničnej stráže a vojsk ministerstva vnútra sa rozdelil v roku 1993 pod dohľadom zástupcov slovenského ministerstva vnútra. „K evidencii záujmových osôb ŠtB uvádzame, že slovenské ministerstvo vnútra dostalo kompletnú elektronickú databázu, ktorá je totožná s jej staršou kartotékovou podobou.“ Dnes je podľa Hájka veľmi ťažko deliteľná, napríklad pre možnosť dvojakého občianstva. Databáza spolupracovníkov ŠtB bola komisionálne rozdelená 31. decembra 1992.
O vrátenie dokumentov môže požiadať len slovenská vláda, ktorá sa tým zatiaľ nezaoberala. Česká strana rokovania neodmieta.
MIRKA KERNOVÁ
