V tej chvíli totiž nevedela, či sa v dnešnom finále vôbec predstaví. V Perthe 1998 mala z dvojstovky striebro, vo Fukuoke 2001 bola piata a teraz má byť počas finále v hľadisku? Krušné chvíle. Napokon ju zachránilo štrnásť stotín. Toľko ju totiž delilo od deviatej v poradí. To už znovu stála, pretože spred obrazovky ju okamžite vyhnal horlivý organizátor. „Uf, spadol mi kameň zo srdca. Ani mi nenapadlo, že to bude taký nervák. Plávalo sa mi totiž dobre a vari len záver nebol ideálny. Ten by ma najviac mrzel, ak by som sa medzi najlepšiu osmičku nedostala,“ hovorila Martina a rukou si utierala spotené čelo. O pár sekúnd sa k nej prirútil tréner Steve Collins. Úľava na jeho tvári bola priam hmatateľná, ale ešte stihol žartovať. „Dobre sme to načasovali, však?“ usmieval sa kouč SMU Dallas. Šťastie tentoraz stálo na strane Moravcovej.
„Martina však dvojstovku pláva nerada. Cítim, že k nej má čoraz väčší odpor. Je rodená šprintérka a dvojstovka je riadne ťažká trať,“ prezradila nám mama Darina Moravcová a potom sa ešte vrátila k „nevydareným pretekom“ z pondelka, kde si Martina vybojovala len bronz. „Mohla mať zlato, žiaľ, nie všetko vždy vyjde. Bronz však v žiadnom prípade nie je sklamaním. Keď ho doniesli hokejisti, vydláždili im po prílete červený koberec, keď je tretia Martina, niektorí sa tvária, že je to neúspech. To je absurdné.“ (rh)
