Dvadsať korún je pre mnohých veľký peniaz. Niektoré čakárne sú ľudoprázdne. FOTO ARCHÍV SME - PAVOL MAJER
Daniela Šustáková, praktická lekárka z Banskej Bystrice, tvrdí, že počet pacientov v jej čakárni klesol asi o štvrtinu.
„Niekedy som musela čakať dlhšie, teraz je nás tu zopár,“ hovorí pani v čakárni. Ďalšie výhody z platenia poplatkov už nenašla. „Chodím sem už dlho, doktorka vyšetruje rýchlo a dobre. Žiadne súkromné vybavovačky, debaty so sestričkou,“ povedal mladý úradník z magistrátu. Ďalší prikyvovali.
Doktorka Šustáková ukázala na nedopitú šálku kávy. „S pauzami by sme to nestihli.“ Na obedy chodí so sestričkou až po ordinačných hodinách.
Pacienti sa zapisujú od rána do poradovníka. „Ak si pacient zaplatí 15 korún, môže sa objednať na konkrétnu hodinu a vyšetríme ho. Máme aj celoročné karty za 300 korún na prednostné vybavenie,“ hovorí Šustáková. Pacienti to však využívajú málo.
„Času mám dosť,“ hovorí pani v čakárni. „Nebudem vyhadzovať zbytočne, radšej počkám.“ Ostatní pacienti súhlasili. Na poplatky však nenadávali. „Zvykli sme si.“
Kde je spravodlivosť?
U Oľgy Ferjančíkovej, praktickej lekárky pre dospelých v Banskej Štiavnici, bolo včera pomerne rušno, lebo sa vrátila z dovolenky. „Celkove však môžem povedať, že počet pacientov od zavedenia platieb poklesol,“ povedala, ale čaká, že už v auguste sa opäť zvýši.
Pacienti si tu kupujú kupóny vo vstupnej hale. „Keď človek pomoc lekára potrebuje, zaplatí. Roky som dispenzarizovaná u doktorky Ferjančíkovej a som spokojná,“ hovorí Eva Blahútová.
„Dobre, že zaviedli poplatky,“ povedal včera dôchodca Jozef Gergely pred súkromnými ordináciami vo fakultnej nemocnici v Košiciach. Čakárne boli takmer ľudoprázdne. „Dvadsať korún nikoho nezabije a hypochondri si to aspoň rozmyslia.“ K lekárovi zájde, len keď sa mu minú tabletky proti vysokému tlaku a minie na lieky asi stovku mesačne.
Manželka pána Gergelyho má cukrovku i ďalšie choroby, stojí ju to mesačne aj tisícku. „Nie je to veľmi spravodlivé. Celý život sme tvrdo pracovali, ale platíme rovnako ako tí, ktorí v živote nepreložili ani slamku. A ľudia s nízkym príjmom či dôchodkom sú stratení.“
Praktická lekárka Edita Domanská hovorí, že aj u nej počet pacientov prudko klesol. Až o polovicu. „Ťažko teraz povedať, či to spôsobili poplatky, alebo dovolenky.“
Chodia na pohotovosť, aby nečakali
Skúsená lekárka má obavy z limitov na predpisovanie liekov. „Chodia k nám pacienti od odborných lekárov aj s odporúčaním, aký liek máme predpísať. Špecialistovi potom na cene nezáleží. Darmo sa usilujeme predpisovať lacnejšie slovenské výrobky. Čierny Peter zostane v našich rukách.“
V ambulancii očného oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Leviciach je stále plno. Ľudia tu s poplatkami nesúhlasia rovnako ako väčšina lekárov.
„Najmä dôchodcovia a nezamestnaní návštevu lekára odkladajú. Prídu, až keď nemajú inú možnosť. Dvadsať korún je pre nich veľký peniaz,“ povedal zástupca primára Ľubomír Štefanko.
V ordinácii podľa neho dochádza k problémom. „Zvlášť, keď pacienti oslobodení od poplatkov, nedonesú žiadne potvrdenie.“ Reforma vraj priniesla menej času na pacienta. Ich pokles na očnom nezaznamenali. Veľa pacientov využíva pohotovosť, kde dostanú rovnaké ošetrenie bez čakania.
(wm, eta, sen, bej)
