Autor Přemysl Vachalovský (vľavo) a Ján Langoš pokrstili včera v Prahe knihu o Janovi Kavanovi chemickým prípravkom proti burine a vyjadrili tak svoj vzťah voči tomuto politikovi, o ktorého spolupráci s komunistickou ŠtB mnohí nepochybujú. FOTO - ČTK
BRATISLAVA – Ústav pamäti národa chce vrátiť na Slovensko dokumenty bezpečnostných zložiek bývalého Česko-Slovenska, ktoré sa týkajú Slovákov. Veľká časť z nich totiž zostala po rozdelení na českom ministerstve vnútra.
Podľa zmluvy z roku 1992 nám česká strana poskytuje len kópie. „Budeme požadovať, aby zväzky o slovenských občanoch boli fyzicky vrátené na Slovensko,“ povedal šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš.
Opäť tým otvoril citlivú otázku delenia majetku, tentoraz v oblasti dokumentov a archívov bezpečnostných zložiek.
Delenie majetku vlády oboch krajín definitívne ukončili v roku 1999. „Podľa môjho názoru je ukončenie delimitácií, hlavne dokumentov alebo archívov, dosť nehorázne, pretože Česká republika má prístup k informáciám a osobným údajom občanov Slovenskej republiky a my nie – ani k občanom ČR, ani k občanom SR,“ povedal pre SME Langoš. Žiada dohodu o delimitácii opäť otvoriť.
V Čechách zostala napríklad evidencia šifrových pracovníkov, zoznam záujmových osôb bývalej ŠtB, zmiešané archívne fondy Federálneho ministerstva vnútra, depozitár personálnych spisov a archivovaných osobných evidenčných kariet, rôzne dokumenty o ŠtB, o vojenskej kontrarozviedke, materiály spravodajskej správy generálneho štábu, spravodajskej správy hlavnej správy pohraničnej stráže či odbor vnútorného väzenstva.
„Chceme, aby archívne materiály, ktoré sa týkajú Slovenska, boli delimitované na Slovensko. Tam, kde tie materiály nejde rozdeliť, chceme, aby na Slovensko boli prevezené kópie týchto materiálov,“ povedal Marián Gula z ústavu. Napríklad archív vojenskej kontrarozviedky je celý v Čechách, Slováci môžu požiadať len o kópie dokumentov.
O vrátenie dokumentov môže požiadať len vláda, ale zatiaľ sa touto otázkou nezaoberala. Podľa zákona o pamäti národa by mala požiadať o dokumenty aj vlády Ruskej federácie, Nemeckej spolkovej republiky a vlády bývalých členských štátov Varšavskej zmluvy.
MIRKA KERNOVÁ
