„Najviac maturantov máme z učilíšť. Nehovorím, že na maturitu nemajú, určite by ju zvládli, ale nemajú na to personálne ani materiálne podmienky. Dnes má maturitu i kuchár na trojročnom učilišti. My však nevieme, aké mal na maturite otázky, nevieme, či bolo jeho skúšanie objektívne. Nedá sa porovnávať maturita na vynikajúcom gymnáziu a na strednom odbornom učilišti,“ konštatuje dekan na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Miron Zelina.

„Je to pozostatok z komunistického režimu, vtedy sa presne určovalo, koľko žiakov pôjde na učilištia, koľko na stredné odborné školy a koľko na gymnáziá. Mali sme taký príkaz, že na učilištia máme umiestniť šesťdesiat percent žiakov, ale záujem o ne bol len tridsať percent. A preto, aby sa učilištia zatraktívnili, dali sme niektorým odborom maturitu,“ hovorí Štefan Grajcár z Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny. „Už to tak ostalo. Školy, vrátane učilíšť, majú o maturitu záujem, prilákajú tak viac študentov. Nebudú ju samy od seba rušiť.“

Systém nejednotnosti takýchto maturít by mala odstrániť nová maturita, ktorá sa dotkne terajších prvákov na stredných školách. Maturitné otázky by mali byť na všetkých školách rovnaké a úroveň maturitnej známky by tak mala byť jednotná pre akýkoľvek typ škôl na celom Slovensku. (sr)