„Tak, a prezidentský palác je teraz náš,“ - vojak zo Svätého Tomáša stráži sídlo hlavy štátu. FOTO - REUTERS
Štátny prevrat? Nijaký problém - malý africký štát Svätý Tomáš je posledným príkladom, že aj takto sa ešte získava moc. Pohľad na tohtoročnú mapu pučov ukazuje, že sa tak deje v Afrike, vo veľmi chudobných štátoch. Stačí mať poslušnú armádu a miesto v svetových médiách je počas „lenivých“ letných mesiacov isté.
O čo sa v prevratoch bojuje? Vždy o moc - politickú a ekonomickú. V krajinách s koloniálnou minulosťou je k prvému výstrelu bližšie než v krajinách s demokratickou tradíciou (tie nesú zodpovednosť za to, v akom stave bývalé kolónie zanechali).
Spory sa oveľa častejšie končia vojenskými prevratmi či občianskymi vojnami. Najlepšie zorganizovanou zložkou sú vojaci - názor generálov je často dôležitejší ako hlasovanie ľudí vo voľbách. V Afrike veľmi často dochádza aj k zrážke islamistov s kresťanmi.
Práve príklad Svätého Tomáša je dôkazom, že dôvody mocenských sporov majú často ekonomické pozadie. Zo štátu, ktorý sa spoliehal na výrobu kakaa, sa totiž stáva nádejná krajina s nie najhoršími náleziskami ropy a zemného plynu. Doterajší prezident však uzatvoril s najväčším producentom ropy v Afrike Nigériou také zmluvy, ktoré zaisťujú Nigérii 60 percent výnosov a Svätému Tomášu len 40. Vojaci z tohto chudobného ostrovného štátu sa preto rozhodli prezidenta, ktorý bol práve v Nigérii odstrániť. „Puč vyvolala lačnosť po rope,“ vyhlásil zvrhnutý prezident z azylu a určite sa nemýlil.
Šalamúnove ostrovy v Tichom oceáne sú zaujímavým príkladom, ako sa vyspelé štáty vracajú na miesta, kde sa nezávislosť (rok 1978) zvrhla na krvavú anarchiu. Práve včera tam z Austrálie vyrazila prvá loď, ktorá privezie vojakov a policajtov. Ich úlohou je nastoliť v krajine poriadok. Cudziu intervenciu (Austrália, Nový Zéland, Fidži, Papua-Nová Guinea, Samoa a Tonga) na svojom území schválil parlament Šalamúnových ostrovov, ktorý si uvedomil, že spory medzi dvoma znepriatelenými milíciami z dvoch ostrovov si vyžiadali stovky obetí. Dvetisíc vojakov má vrátiť na ostrovy poriadok a založiť opäť ministerstvá.
Štátne prevraty a občianske vojny
Svätý Tomáš (júl 2003)
Prezidenta a jeho vládu počas jeho neprítomnosti zvrhla armáda nespokojná s tým, že podpisuje pre krajinu nevýhodné zmluvy o ťažbe ropy a zemného plynu. Zaobišlo sa to bez streľby a zabíjania, s pomocou medzinárodných vyjednávačov sa podarilo dohodnúť prepustenie už šiestich členov vlády, prezident je zatiaľ v nigérijskom exile.
Mauritánia (jún 2003)
Takmer klasický scenár pokusu o prevrat - nespokojná časť dôstojníckeho zboru sa pokúsila o puč, do boja sa proti sebe postavili údajne dokonca aj tanky. Situácia v tejto africkej - moslimskej krajine bola nepokojná od vojny v Iraku. Vláda zatýkala moslimských radikálov, veľkú nespokojnosť vzbudzuje prezident Maaúja uld Sídí Ahmad Tájá, ktorý udržiava priateľské vzťahy s Izraelom.
Stredoafrická republika (marec 2003)
Tento puč viedol bývalý náčelník generálneho štábu, ktorý zvrhol prezidenta Ange-Félixa Patassého zvoleného v demokratických voľbách v roku 1993. Potom ako Patassé vyhral aj v roku 1999 zmenil ústavu povoľujúcu prezidentovi len dva volebné mandáty a dal si schváliť ešte jedno obdobie. Jeho zvrhnutie oslavovalo v uliciach asi stotisíc ľudí.
Pobrežie Slonoviny (od septembra 2002)
Ani mierová konferencia v Paríži nedokázala zmieriť vládne a povstalecké vojská a zmluvu strany nerešpektovali. Tisíce obetí, asi milión utečencov. Začalo sa to ešte minulý rok, keď sa povstalci pokúsili o prevrat. Konfliktom trpí ekonomika, závislá najmä od vývozu kakaa. Občianska vojna má korene v etnických rozdieloch medzi prevažne moslimským severom a kresťanským a animistickým juhom.
Libéria (vrcholí 14 rokov trvajúca občianska vojna)
Krajina, kde je vojenský prevrat najobľúbenejším spôsobom prevzatia moci. Krajinou dnes blúdi po neustávajúcich bojoch medzi povstalcami a vládnymi jednotkami Charlesa Taylora (ten sa dostal k moci pučom a je stíhaný za vojnové zločiny v Sierre Leone) asi dvestotisíc utečencov, mŕtvych je od roku 1990 okolo 200-tisíc.
(mch)
