Čo je ich úlohou: Podieľajú sa na výchove a vzdelávaní detí s mentálnym, zrakovým, sluchovým, telesným, prípadne aj viacnásobným postihnutím - spravidla bývajú zamerané na jeden z nich. Niektoré sa špecializujú aj na deti s poruchami učenia. Zabezpečujú aj aktívnu účasť ich rodín na výchove a vzdelávaní, a poskytujú diagnostické, terapeutické a poradenské služby.
Komu poskytujú pomoc: Deťom od troch do 15 rokov, spolu s nimi však prirodzene prichádzajú do poradní aj rodičia.
S akými problémami sa na ne môžete obrátiť: Ak máte podozrenie, že dieťa môže trpieť poruchou zraku, sluchu alebo intelektu a chcete ho dať riadne vyšetriť. Ak je už diagnóza stanovená, poradne vám pomôžu pre dieťa vybrať vhodnú školu, prípadne poradia, či ho integrovať do bežnej školy, alebo nie. Tiež budú dieťaťu pomáhať v problémoch v oblasti výchovy a vzdelávania počas školskej dochádzky.
Na poradňu sa môžete obrátiť, aj keď dieťa trpí niektorou z porúch učenia.
V poradniach pomáhajú aj žiakom z problémových alebo sociálne slabších rodín, ktorí v školách neprospievajú - nie z dôvodu slabého intelektu, ale nevyhovujúceho rodinného prostredia.
Kedy sú otvorené: V pracovných dňoch, spravidla od 8.00 h ráno do 16.00 h popoludní. (sr)
Pribúda detí, ktoré potrebujú odbornú pomoc Špeciálni pedagógovia pôsobia v špeciálno-pedagogických poradniach, ale aj na školách alebo v pedagogicko-psychologických poradniach. O ich práci SME porozprávala špeciálna pedagogička Mgr. VERONIKA ELIÁŠOVÁ z Pedagogicko-psychologickej poradni v Senci.
Podľa štatistiky z roku 1999 pripadalo na jedno poradenské zariadenie asi 1200 detí. Dnes je detí menej - myslíte si, že poradní je už dosť?
„Počet klientov neklesá, skôr ich pribúda. Súvisí to s osvetou. Dnes sú rodičia viac informovaní o poruchách učenia a často sami vyhľadajú odbornú pomoc.“
Prečo je podľa vás čoraz viac detí problémových?
„Myslím si, že je to dnešným štýlom života - deti sa málo motoricky rozvíjajú, málo sa s nimi rozprávame.Výsledkom býva, že u detí nie sú dostatočne stimulované funkcie, dôležité pre plynulé zvládanie základných školských zručností. Pri vyšetreniach školskej zrelosti sa čoraz častejšie stretávame s detmi, ktoré majú problémy v oblasti motoriky a reči.“
Ako reagujú rodičia na problémy svojich detí - upozorňujú na ne oni alebo skôr učitelia?
„Učiteľ vzhľadom na svoje vzdelanie by mal byť prvý, ktorý spozoruje ťažkosti dieťaťa a upozorní rodiča. Nie vždy je to jednoduché, rodič často takéto upozornenie nechápe ako snahu o riešenie problému, ale ako útok na svoje dieťa. Ale v podstate na problémy upozorňujú rodičia aj učitelia asi v rovnakej miere.“
Stáva sa vám, že dieťa príde po poradne neskoro, lebo si nikto jeho poruchu nevšimol?
„Áno, stáva sa. Je to asi tak jeden prípad z desiatich. Aj nedávno za mnou prišla vysokoškolsky vzdelaná matka, ktorá si doteraz nevšimla, že jej dcéra - už šiestačka - má ťažkú dyslexiu.“
Vy sa špecializujete na poruchy učenia. Majú rodičia takýchto detí nádej, že sa z toho dostanú?
„Z poruchy sa nedá dostať, dajú sa zmierniť prejavy. Inak ale výskyt ťažkej formy poruchy učenia nie je až taký častý, ako by sa zdalo. Niekedy sa vzdelávacie ťažkosti označia za poruchu ešte skôr, ako bola vôbec diagnostikovaná. Prevažná väčšina týchto ťažkostí však súvisí s oslabeniami kognitívnych funkcií, tieto oslabenia je možné zlepšiť a tým zlepšiť i výkony detí - pokiaľ rodičia neprídu priveľmi neskoro. Naozaj vážnych prípadov porúch učenia je asi tri až šesť percent detí. Týmto deťom vieme pomôcť len po určitú hranicu. Ich výkony však nikdy nedosiahnu úroveň zodpovedajúcu ich schopnostiam.“
