BRATISLAVA – Štát chce obmedziť moc stavovských organizácií. Ministerstvo hospodárstva navrhuje odznova upraviť ich postavenie a právomoci. Čo je pre komory doslova šokom, je návrh na zrušenie povinného členstva.
Ministerstvo tvrdí, že na Slovensku je 19, denník SME napočítal až 22 komôr s povinným či čiastočne povinným členstvom. Regulujú vstup do profesie, dozerajú na výkon povolania. Bez súhlasu komory si lekárnik nesmie otvoriť lekáreň či právnik založiť advokátsku prax. A práve v tom je podľa ministerstva problém.„Komory s povinným členstvom jednoznačne predstavujú neodôvodnenú bariéru na vstup do podnikania,“ dôvodí minister Róbert Nemcsics. Skutočným motívom návrhov na zriadenie či posilnenie komory podľa neho nikdy nie je snaha o zvýšenie kvality, ale naopak – snaha obmedziť prístup nových subjektov do príslušného odvetvia a zachovať tak pozíciu subjektov, ktoré už na trhu pôsobia.
„Týmto sa jednoznačne sleduje zánik stavovských organizácií,“ hovorí prezident komory exekútorov Ján Jonata. Slovensko by sa podľa neho stalo svetovou raritou. „Im nevyhovuje jedna silná stavovská organizácia, potrebujú mať tisíce malých chudobných ‘ubitých‘ lekárnikov,“ myslí si viceprezident lekárnickej komory Ján Valjan.
„Žiadny podnikateľ logicky nemôže mať záujem, aby jeho terajší či potenciálni konkurenti vyrábali čo najkvalitnejšie tovary alebo poskytovali čo najkvalitnejšie a najlacnejšie služby – škodil by sám sebe,“ tvrdí zas Nemcsics.
Navrhuje, aby napríklad organizovanie skúšok, ktoré sú nutné na vstup do komory, ale najmä na vykonávanie práce v odbore, opätovne prevzal štát. „Dehonestuje sa tým uznanie získanej kvalifikácie a zvyšuje možnosť korupcie,“ tvrdí o skúšaní v komorách.
Čelní predstavitelia komôr sú pobúrení, hovoria, že takto to bolo za socializmu, keď boli štátni notári či advokáti.
Bez povinného členstva existencia komôr podľa ich šéfov nemá zmysel. Tvrdia, že členov komôr zaväzuje na kvalitný výkon povolania. Inak ich totiž vraj čaká postih. „Komora musí mať nejaké mechanizmy, aby príslušníkov stavu dokázala kontrolovať, ale bez povinného členstva by na nich nemala dosah. Je to v záujme jej členov a je to aj v záujme pacientov,“ hovorí prezident komory zubných lekárov Jozef Latkóczy.
Obvinenia z obmedzovania konkurencie predstavitelia komôr unisono odmietajú. „Takúto bezbrehú liberalizáciu na úrovni tureckého hospodárstva, kde je pomaly viac lekární ako lekárnikov, asi nechceme,“ hovorí Valjan. Vstup do povolania je podľa neho regulovaný všade v civilizovanom svete. „Porovnávať ľudské zdravie s obyčajnou trhovou hodnotou je sprostosť,“ dodáva.
Oponent bývalého vedenia komory stavebných inžinierov, dnes jej podpredseda, Dušan Mišík si však naďalej myslí, že členstvo v komore by nemalo byť povinné. „Členstvo v komore by malo byť vecou cti a nie povinnosti. Človek by sám mal mať záujem byť v komore.“
Len z členského plynú komorám ročne milióny korún. Zrušením povinného členstva by o väčšinu z nich asi prišli. „Povinné členské príspevky a možnosť profitovať z prerozdelenia takto získaných peňazí bývajú často jedným z hlavných motívov, pre ktorý záujmové skupiny presadzujú posilňovanie právomocí komôr,“ hovorí Nemcsics.
Funkcionári komôr obvinenie vracajú. „Štátu prekáža, že komory disponujú peniazmi. Chcú o nich rozhodovať štátni úradníci,“ myslí si Valjan.
Vláda v stredu ministrovi spravodlivosti dala úlohu, aby do 31. augusta navrhol zmeny právnych predpisov o komorách.
JOZEF ČAVOJEC
