Ekonómovia s tým počítali, keďže vláda dobiehala to, čo nebola ochotná spraviť vo volebnom roku 2002. „Úprava cien sa jednoducho musela spraviť a negatívne dosahy na životnú úroveň sa očakávali,“ vysvetlil analytik Róbert Prega.
Zaujímavé je, že hoci si ľudia za svoje príjmy mohli dovoliť menej, ich spotreba vzrástla. „Vysvetliť sa to dá rôzne. Jeden z hlavných dôvodov je slabšia tvorba úspor,“ povedal Prega. Kým časť ľudí sa vyrovnala so zdražením tak, že menej sporila, iným pomohlo nové zamestnanie. Štatistici napočítali v prvých troch mesiacoch roka o 26-tisíc zamestnaných viac ako vlani.
Kedy sa skončí séria zvyšovania regulovaných cien alebo daní? Ekonómovia a ministerstvo financií sa v predpovedi viac-menej zhodujú. „Stabilnejší rast reálnych miezd očakávame od roku 2005, a to okolo dvoch až troch percent,“ predpovedal minister Ivan Mikloš. „V tom roku by sme už mohli mať opatrenia cenového charakteru za sebou,“ súhlasí Prega.
V najbližšom období sa však rast životnej úrovne veľmi očakávať nedá. „Mzdy sú do istej miery rigidné, a preto počítame s miernym poklesom, respektíve nulovým rastom miezd do konca tohto roka,“ priznal Mikloš.
Opozícia vládu za reštrikcie kritizuje. „Dráma sa neodohráva v priemerných domácnostiach, ale pri slabších sociálnych skupinách,“ hovorí Sergej Kozlík z HZDS. Podľa Mikloša budú chudobnejšie rodiny dostávať kompenzácie od štátu tak, aby sa im vyrovnal pokles príjmu po ďalšom raste niektorých daní. Pribudnú pre nich nové odpočítateľné položky či prídavky na dieťa.
