januárové vzostupy hodnoty účastín, keď akciové fondy vkladajú minuloročné zisky opäť na burze. A podobne takzvaná letná rallye, keď sa akciové fondy pokúšajú vylepšiť svoj imidž tým, že pred (a počas) dovoleniek vkladateľov naháňajú kurzy akcií do rekordných výšin.

Takto môžu najlepšie zaimponovať svojim podielnikom a vylepšiť im prázdninovú náladu. Od neskorého leta, resp. jesene zase kurzy akcií väčšinou stúpajú menej ako v prvých šiestich mesiacoch – a nezriedka aj klesajú. Veď napríklad september a október patria už dlhé roky medzi najhoršie burzové mesiace. Koncom kalendárneho roku si burzoví harcovníci pravidelne kladú tú istú otázku: Budeme svedkami „vianočnej rallye“ alebo nie? V decembri sa totiž medzinárodné investičné fondy a globálne operujúce banky rozhodujú, kam umiestnia svoje peňažné prostriedky na budúci rok. Okrem toho sa pokúšajú zdvihnúť najdôležitejšie burzové ukazovatele, napríklad Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) na čo najvyššiu úroveň, aby koncom roka ponúkli svojim investorom príťažlivé dividendy.

Tento rok sme dosiaľ zažili jeden jediný trend: pokles kurzov – nanajvýš prerušený sporadickým miernym zvýšením kurzov, ktorý však takmer ihneď prevalcovali nové negatívne ekonomické správy. Klasická „letná rallye“ sa nekonala; mnohí aktéri na newyorskom parkete začínajú hovoriť o „letnej priepasti“, kam spadli kurzy mnohých účastín. Nepriaznivej tendencii nepomohol ani historicky jedinečný ohňostroj poklesu úrokovej miery z dielne americkej ústrednej banky. Washingtonskí centrálni bankári znížili od januára úrokovú mieru na krátkodobé medzibankové obchody dovedna sedemkrát; každým znížením sadzieb by sa podľa teórie (a doteraz aj praxe) mala zvyšovať príťažlivosť vkladania peňazí do akcií a klesať atraktivita investovania finančných prostriedkov do konkurenčných štátnych dlhopisov. Ekonomickí odborníci dúfajú, že pokles úrokov začne účinkovať v treťom štvrťroku. Opierajú sa pritom o poznatky, podľa ktorých trvá vyše pol roka, kým podniky začnú reagovať na zníženú úroveň úrokov; teda kým si prekalkulujú, že sa im oplatí brať investičné úvery s menším zúročením na modernizáciu jestvujúcich alebo výstavbu nových prevádzok.

Ak by zabralo sedemnásobné zníženie úrokových sadzieb (s vyhliadkami na ôsme zníženie začiatkom októbra) a ak by takisto zaúčinkoval Bushov projekt oživenia ekonomiky podporou dopytu, potom budú mať prevahu nepolepšiteľní burzoví optimisti: tí totiž rojčia o „jesennej rallye“. Vysnívali si ju na základe psychologického pozorovania diania na Wall Street: keď už je nálada na bode mrazu, potom (logicky) veru nemôže byť horšie a kurzy idú nahor. Problémom je však presne určiť, kedy zažívame „bod mrazu“ – a to sa podarí málokomu… Parket totiž v súčasnosti neustále bombardujú negatívne správy o vývoji obratu a zisku kľúčových amerických koncernov, nielen z oblasti „novej ekonomiky“ (teda info-technologických spoločností), ale aj „starej ekonomiky“ (čiže priemyselných kolosov). Nieto vari firmy, ktorá by nevarovala burziánov, že nie je vstave splniť predpovede o vývoji výnosov – podnikový zisk je pritom dominantnou mikroekonomickou veličinou podmieňujúcou ochotu burziánov kupovať účastiny vybraných spoločností.

A tak sme aj v posledných dňoch boli svedkami podobného vývinu ako v uplynulých mesiacoch. Nepriaznivé informácie z podnikového sektora prehlušujú pozitívne správy o vývoji hlavného makroekonomického burzového faktora: o znižovaní úrokovej miery (plus o bushovskom vracaní časti prebytku štátneho rozpočtu občanom). Dva príklady za mnohé: kľúčový barometer „starej ekonomiky“ Dow Jones Industrial Average sa vo štvrtok zrútil pod psychologicky mimoriadne dôležitú hranicu 10 000 bodov; dominantný ukazovateľ „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index všetkých info-technologických účastín kótovaných na burze Nasdaq) klesol pod úroveň 1800 bodov.

Otázkou otázok zostáva: Môže byť ešte horšie? Môžu spadnúť kurzy ešte nižšie? Aká hlboká je tohtoročná „letná priepasť“? Odpoveď nepozná nikto.