Úrad vlády SR zverejnil úmysel obstarať informačný systém na zvýšenie efektívnosti daňovej správy. Projekt za necelých 20 miliónov korún nehrozí škandálom ako nákup počítačov a softvéru pre štátnu pokladnicu. Predstavy o zefektívnení daňovej správy sú ešte horšie.
Dodávateľ informačného systému by mal poskytnúť pre daňovú správu softvér, ktorý dokáže vyselektovať tie daňové subjekty, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť daňových únikov, vybrala z anglicky napísaného textu na internetovej stránke Úradu vlády agentúra SITA. Problém nie je lingvistický. Neplatenie nie je to isté ako unikanie. Neplatič nemusí byť zloduchom, ak pre nič iné, tak preto, že príjmy priznal a neostalo mu na dane. Môže sa s daňovým úradom dohodnúť a dlh splácať alebo urobiť to isté podľa rozsudku.
Unikať sa dá všelijako, len celkom výnimočne sa tento zámer oznamuje daňovému úradu. Ani zle organizované skupiny nevyhotovujú zápisnice z porád o daňových únikoch. Vytvorenie skupiny daňových subjektov, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť daňových únikov, je pre softvér jednoduchou úlohou. V krajine, kde aj predavačky dávajú okato najavo, že každý z návštevníkov obchodu môže čosi ukradnúť, sú potenciálnymi daňovými podvodníkmi všetci. Projekt však uvažuje o selekcii. Softvér bude vyberať. Z čoho a ako, sa dozvedia len tí, čo sa dostanú do užšej súťaže.
Žiaden softvér nemôže byť inteligentnejší ako jeho „konštruktér“ a je dobré, ak rešpektuje inteligenciu užívateľa. Možno preto z niektorých počítačov v úradoch štátnej správy vyhodili Solitaire, čo je podľa celosvetového prieskumu najpoužívanejší program z Gatesovho Microsoftu.
Ak zadanie verejnej súťaže vyžaduje od počítačového programu nadpriemernú inteligenciu, potom vlastne priznáva, že výber a správa daní nemá racionalitu a logiku. Ako dokáže softvér vypátrať pôvodcov daňových únikov? V databáze sú iba ľudia, ktorí dane zaplatili alebo nezaplatili a už skutočnosť, že v tomto zozname figurujú, je pre nich alibi. Neunikli. Možno sú neporiadni, možno chudobní, možno veľmi bohatí, ale… nebezpečenstvo a ohavnosť viery, že počítač odhalí daňový únik, je najmä v tom, že musí podozrievať. Žiarlivý partner dokáže zo života urobiť peklo. Štát nie je ani manžel, ani manželka a chce robiť to isté. Rozvod so štátom je teraz možný jediným spôsobom. Všetci neemigrujú. Ani tí, čo ostanú, nemusia znášať pocit, že štát si pokojne šliape po hodnotách slobody a siaha im až takmer do podvedomia.
Štát peniaze potrebuje. Asi naozaj veľmi, keď sa neštíti ničoho.
