Austrália mohla byť kedysi vzorom pre ostatné krajiny v tom, ako veľkoryso prijímala na svojom území prenasledovaných i tých, ktorých neboli ich krajiny schopné uživiť. Dnes jej meno skloňuje v negatívnom zmysle nielen viac než 450 utečencov, ktorí sú už druhý týždeň uväznení na nórskej lodi Tampa pri Veľkonočnom ostrove, ale aj OSN, politici a všetci ochrancovia ľudí bez domova. Až na ich nátlak sa Austrália rozhodla podniknúť niečo vo veci prevažne afganských utečencov, ktorí pred týždňom uviazli na polceste medzi Indonéziou a Austráliou. Získala súhlas Nového Zélandu a malého tichomorského štátu Nauru na prijatie utečencov a rozhodla sa, že ich prepraví vlastnými prostriedkami do Papuy-Novej Guiney, ďalšej dočasnej zastávky na ich dlhej odysei.

Prípravy na cestu

Na loď HMAS Manoora, ktorú austrálska vláda poskytla na prepravu utečencov, sa včera helikoptérou začali privážať zásoby na cestu do hlavného mesta Papuy-Novej Guiney Port Moresby. Odtiaľ budú utečenci letecky prepravení na Nový Zéland a ostrov Nauru. Prepravu utečencov predtým odmietlo Nórsko - s odôvodnením, že Tampa ako nákladné plavidlo môže podľa predpisov prevážať najviac 40 pasažierov. Podľa predstáv austrálskeho premiéra Johna Howarda pôjde 150 utečencov na Nový Zéland a zvyšok na Nauru. „Tí, ktorým bude na Novom Zélande uznaný nárok na štatút utečenca, tam zostanú,“ oznámil Howard. Tí, ktorých žiadosť o azyl posúdi kladne Nauru, budú môcť napokon požiadať o vstup do Austrálie.

Stop imigrantom

Dráma utečencov bola viac než len sporom s Indonéziou, z ktorej sa do Austrálie pašuje vysoké percento z celkového počtu ilegálnych prisťahovalcov. Podľa austrálskych spravodajských zdrojov tam aj teraz čaká najmenej 5-tisíc ľudí na miesto na pašeráckej lodi. Počas drámy rukojemníkov boli vzťahy oboch štátov na bode mrazu a indonézska prezidentka Megawati Sukarnoputriová odmietla prijať telefonický hovor austrálskeho premiéra Johna Howarda.

Postoj vlády v rukojemníckej dráme je okrem toho jasným odkazom utečencom i domácim občanom, že Austrália zatvára hranice. Že štát s rozlohou USA bez Aljašky nechce prijať viac ľudí - v duchu politiky konečnej hranice osídlenia, ktorá v najbližších voľbách zrejme vyhrá. Aféra podnietila vládu, aby v medzinárodných vodách posilnila svoju vojenskú prítomnosť. Utečencov nebola Austrália ochotná prijať ani dočasne - radšej to vyjednala s Papuou-Novou Guineou. „Utečenci sa nachádzajú mimo imigračnej zóny a nemajú žiaden nárok, aby boli v Austrálii prijatí. Ale vo chvíli, keď budú prepravení do imigračnej zóny, do ktorej patrí aj Vianočný ostrov, okamžite vstúpia do platnosti austrálske zákony a potom ich už nebudeme môcť deportovať,“ povedal nedávno austrálsky minister imigrácie Philip Ruddock pre Reuters. Väčšina Austrálčanov s ním podľa prieskumov súhlasí.

Prijateľné, ale zďaleka nie ideálne riešenie

Vláda premiéra Howarda bola včera rozhodnutá zrealizovať prepravu, aj keď federálny súd v sobotu vyhovel žiadosti austrálskeho združenia pre ľudské práva a transport zastavil. Podľa žalobcov je Canberra povinná povoliť utečencom pristáť na Vianočnom ostrove a prijať ich žiadosť o azyl. Vláda však trvá na tom, že o utečencov sa mala postarať Indonézia, a súdne rozhodnutie ignorovala. Spolieha sa na to, že preprava bude hladká a utečenci budú „spolupracovať“ - aj keď ich snom bolo zostať v Austrálii.

Aj podľa OSN mala Austrália prijať ich žiadosti o azyl - generálny tajomník OSN Kofi Annan sa odvolával na konvencie OSN, ktoré predpokladajú začiatok azylového konania v prvej krajine, na ktorú sa obrátia. Canberra sa však rozhodla pokračovať v riešení, ktoré bolo napokon dosť dobré aj pre OSN - UNHCR ho uznal ako prijateľné, aj keď nie ideálne.