Tiplery patria k športovým plemenám holubov. FOTO – ARCHÍV
namierené proti škodcom zasiahnu aj živočíchy, ktorým neboli určené.
Niekedy sa dozvedáme o hromadnom priotrávení oviec či hovädzieho dobytka, napríklad po leteckom poprašku, alebo keď niekto vynesie do prírody chemickú látku, ktorú nezužitkoval na postrek. Pri väčších hospodárskych zvieratách sa otravy takéhoto pôvodu spájajú zvyčajne len s nechutenstvom, hnačkovými ochoreniami alebo inými tráviacimi poruchami. Pri menších bylinožravcoch však zväčša končia uhynutím. Aj v chemicky ošetrenom sade sa hydina môže otráviť zo spásanej trávy, ako aj z otrávenej chrobače. Inokedy chovateľ rozloží návnady s jedom proti hlodavcom do priestoru, ktorý je dostupný aj iným domácim zvieratám a potom sa čuduje, že uhynú. Chemická látka môže byť pritom aktívna aj po rokoch.
Otravami bývajú asi najviac postihnuté holuby, ktoré lietajú do polí. Najmä počas sejby nachádzajú vonku veľa zrna, zväčša moreného. Zdrojom otráv býva aj znečistené obilie z okrajov ciest, prípadne klíčiace porasty, ktoré sa chemicky ošetrujú. Niekedy sa holuby otrávia i semenami jedovatých burín, rozkladajúcim sa krmivom, vyššou dávkou kuchynskej soli, alebo ochorejú zo znehodnotenej vody, močovky a podobne.
Priotrávený holub má tendenciu doletieť domov. Príznaky ochorenia závisia okrem iného aj od koncentrácie jedovatej látky, ktoré prijal. Na holubníku zväčša len posedáva, má kŕče, je apatický, neprijíma krmivo, niekedy ani nepije, alebo má – naopak – veľký smäd a hlad. Ak požitie otrávenej látky nebolo pre dospelého holuba životunebezpečné, dokáže sa s ním vysporiadať počas niekoľkých hodín. Horšia situácia nastane, ak sa mu v hrvoli tvorí holubia kašička, ktorou kŕmi mláďatá. Potomstvo reaguje hnačkou, zníženými prírastkami až uhynutím, pretože organizmus sa nedokáže brániť. Napokon treba pripomenúť, že otravy vznikajú niekedy aj na základe zlého úmyslu niektorých ľudí.
Ing. PETER ORSZÁG
