zasypaných baníkov prežil jediný.
„Tri dlhé týždne sme sa potácali medzi nádejou a neúspechom,“ hovorí Stangl, ktorý bol vtedy zástupcom starostu. Ako prvého zasypalo 17. júla mladého Georga Hainzla. O niekoľko hodín sa mu na pomoc vybralo deväť baníkov a jeden geológ, keď sa do jamy navalili tisíce ton bahna a vody a stiahli so sebou dva domy.
Málokto veril v zázrak. A predsa sa stal. Médiá ho nazvali - zázrak z Lassingu. Po dlhých deviatich dňoch našli nemeckí záchranári 24-ročného Georga Hainzla. Jeho prvá veta: „Cítim sa dobre, iba na nohy mi je zima,“ obletela svet. Zem však nikoho ďalšieho nevydala. Dodnes sa nenašli ani telá.
„Ľudia majú stále pocit, že sa vtedy neurobilo všetko,“ hovorí Stangl. Aj preto takmer dvojtisícová dedina nevie zabudnúť. Prvý rok sme boli v šoku, druhý sme sa začali spamätávať a až po troch rokoch sme získali nad vecami kontrolu, hovorí Stangl.
Niektorí baníci odišli do predčasného dôchodku, krčmár zatvoril hostinec, neskôr zrušili aj poštu a obchod. Mladí nemajú perspektívu. „Po maturite sa všetci sťahujú preč.“
Kto sa neodsťahoval, sú pozostalí. S nešťastím sa stále nevyrovnali. Nechcú a nevedia o ňom hovoriť ani po piatich rokoch. V deň výročia radšej odcestovali a tí, čo ostali, odmietli novinárom odpovedať na otázky. „Nebudem o tom rozprávať. Bolo dosť ťažké s tým ďalej žiť a dať si svoj život aspoň čiastočne do poriadku,“ povedal jeden z nich. Aj mladá vdova žiadala o pochopenie: „Všetko sa vo mne vzpiera, keď začnem spomínať na tie ťažké časy.“
Sám Hainzl sa najprv z dediny odsťahoval. Nevedel sa vyrovnať s tým, že desať jeho druhov obetovalo pre neho život. Minulý rok si však začal stavať v Lassingu dom bez stavebného povolenia. A hoci medzitým už stavbu legalizovali, čakajú terajšieho starostu Stangla súdne opletačky, že čiernu stavbu včas nezastavil. Prípad Lassing ešte roky nedal politikom a justícii spávať. Súdny proces sa skončil až tento rok v marci.
Jeho verdikt v prípade troch obvinených znel: vinný z ohrozenia života v obci. Vedúci závodu bol uznaný vinným, že cielene dezinformoval desať záchranárov, ktorí šli pomáhať svojmu zasypanému druhovi. Zodpovedná firma Luzenac Naintsch (Koncern Rio Tinto) vyplatila na odškodnenie pozostalých takmer 24 miliónov eur a prijala prísnejšie bezpečnostné opatrenia.
Kráter, ktorý ľuďom dlhé dva roky nešťastie pripomínal, je už zasypaný. Spomienky ostali pre mnohých stále príliš čerstvé a bolestné.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
