Ľubomír Vaic. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
om prostredí dlhšie ako jeho dlhoročný kamarát Stanislav Jasečko, ktorý sa v uplynulom ročníku vrátil z Nižnekamska po troch mesiacoch vedno s ďalším východniarom Richardom Šechným. „Už som to Stanovi zvestoval, zaželal mi veľa šťastia a tiež naznačil, aby som bol pripravený na všetko. Však mi ešte dačo porozpráva zo zákulisia,“ povedal Vaic.
Jeho potulky po hokejovej mape nabrali teda nový smer i rozmer. Reprezentant hrával vo Vancouveri, Eisbärene Berlín, Vsetíne a naposledy vo fínskom celku SaiPa. Hoci tam bol spokojný, chcel sa usadiť v tíme s vyššími ambíciami. „Na ponuky z iných fínskych klubov som nereflektoval, hoci bola medzi uchádzačmi aj Tappara Tampere. Avizované podmienky neboli vyhovujúce. Možno by som zakotvil v nemeckom Norimbergu, ale tam nepredali do termínu hráča, aby mali peniaze na nákup posíl. Počas dovolenky v Tunisku mi agent avizoval, že sa ozval Magnitogorsk. Najprv ma to zaskočilo, ale keď som videl konkrétnosti ponuky, nezaváhal som.“
Lukratívnosť kontraktov v ruskej lige je v Európe bez konkurencie. „Dostanem omnoho viac, než vo Fínsku, navyše aj voľné letenky pre mňa a manželku Radku. Zatiaľ zostane doma, dúfam, že bude príležitosť na to, aby priletela za mnou. Ja sa totiž ukážem na Slovensku najskôr až počas Vianoc.“ Metallurg mieri na medailu, chce sa dostať vyššie než naposledy, keď skončil na štíte finalistu z Čerepovca vo štvrťfinále play off. „Už je tam Čech Chlubna a americký brankár, možno pribudnú ešte nejakí cudzinci. Trénerom sa stal Čech Marek Sýkora, takže budem ušetrený od svojráznych metód ruských koučov.“
Vaic sa konkurencie, povestného drilu a obavy na báze naháňajúcich sústredení nebojí. Vraj je pripravený na všetko a keďže tam bude sám, je mu to aj jedno. „Aspoň mi ubehne rýchlejšie čas.“ Hľadí hlavne na svoj hokejový rast a to, aby sa uplatnil tým, čím vyniká - rýchlosťou, zmyslom pre kombinačný hokej a šikovnými kľučkami. Možno bude však musieť viac pomáhať vzadu, lebo na to sú Rusi citliví. „Ktovie, čo bude ordinovať český tréner, ale neverím, že sa neprispôsobím.“
Slovákov v ruských kluboch pribudlo, aspoň bude veselšie pri vzájomných stretnutiach. „No, nejaké veľké debaty asi nebudú možné. To tam vraj nemajú radi. Ak sa náhodou zhovárate s protihráčom pred zápasom, hneď ste zo všeličoho upodozrievaný.“ Rusko je ďaleko a Magnitogorsk pánubohu za chrbtom. Nezíde z očí aj mysle? „Ani v Škandinávii ma štátni tréneri nevideli a dostal som pozvánku, nuž sa na to spolieham aj teraz,“ nepripustil zmienku o stratených reprezentačných ambíciách Ľubomír Vaic. (zuk)
