Ivana Langeová. FOTO – AUTOR
na majstrovstvá sveta do Barcelony, samotná Ivana v Hamburgu (kde už dlhší čas žije) zvažovala rezignáciu. „Mala som namále. Tak ma bolel chrbát, že som sa nemohla hýbať. Nieto ešte plávať. Hneď ma poslali do nemocnice, kde mi zistili, že tretiu až piatu platničku mám opotrebovanú. Nemohla som plávať ani robiť polovicu tradičných cvikov v posilňovni,“ opisovala svoje trápenie 26-ročná plavkyňa banskobystrickej Dukly.
Slovíčko „nejdem“ už mala na jazyku. „Čo by som v Barcelone robila. Nechcem tam byť tridsiata, hovorila som si.“ Našťastie, pomohli nemeckí doktori. „Priamo do stavcov mi napichali kortizónové injekcie, ktoré by mali platničky udržať rok ako-tak v poriadku. Ukrutne to bolelo, ale bolesť postupne ustupovala. Dnes ich už takmer necítim a v závere prípravy som už makala na doraz. Aj som zabudla, aké bolesti mi nešťastný chrbát pripravil.“
Pôvodne stanovený barcelonský program (50 m voľný spôsob + 50 m motýlik) však Langeová (za slobodna Walterová) musela skresať. „Doktor mi motýlika zakázal. Platničky držia, ale pri motýliku vraj stačí jeden neopatrný pohyb a všetko sa vráti. Tak som ho počúvla,“ hovorí Ivana, ktorej kroky po majstrovstvách sveta povedú naspäť do hamburskej ordinácie.
V Španielsku ju čaká druhý štart na svetovom šampionáte. Premiéru mala v Perthe 1998. Na krauliarskej päťdesiatke skončila časom 26,65 na 27. mieste, v doplnkovej disciplíne 200 m polohové preteky obsadila 31. priečku. „Nič svetoborné, ale bol to môj prvý svetový šampionát. Len som sa so svetom veľkého plávania zoznamovala.“
O konkrétnom umiestnení v Palau de Jordi po takých zdravotných útrapách hovoriť nechcela. Viac ju zaujímali časy. „Ak budem atakovať svoj vlaňajší osobák z mítingu v Prahe, budem spokojná.“ Ten má hodnotu 25,82. Pre zaujímavosť, na MS 2001 vo Fukuoke by Ivane stačil na 17. miesto.
Do lietadla sadne Ivana zajtra napoludnie, no Banskú Bystricu, kam sa na záver prípravy presunula, bude opúšťať veľmi nerada. Pri starých rodičoch musí nechať dvojročného syna Alexandra.
„Navyše je chorý. Mám o neho starosti,“ prezradila nám smutne do telefónu. Keď mame vlani na augustových ME v Berlíne chýbal syn po prvý raz, po tvári jej tiekli slzy. „Už to znášam oveľa lepšie. Naučili sme sa z času na čas byť na pár dní od seba.“
RASTISLAV HRÍBIK
