Vo výške 2300 metrov nad morom na alpskej hore Rosa v Taliansku sa minulý rok vytvorilo jazero z ľadovca . FOTO – TASR/EPA
ZüRICH, SALZBURG, ŽENEVA - Extrémne horúčavy, ktoré v ostatných týždňoch vládnu v Európe, už zaútočili aj na večný ľad v Alpách. Už neplatí, že sneh pokrýva alpské končiare po celý rok. Končiare strácajú snehovú čiapku aj ľadový pancier, a tak skalné steny a ľadovce ostali plne vystavené pôsobeniu slnka.
Na ľadovci Oberen Grindelwald sa zrútila masa ľadu do rieky Lutschine, ktorá sa rýchlo rozvodnila. V ľadovcovej oblasti pri rakúskom Kaprune objavili na mieste, kde sa roztopil ľad, mumifikovanú mŕtvolu horolezkyne, ktorá zahynula nešťastnou náhodou pred päťdesiatimi rokmi. Na Matterhorne vo výške 3400 metrov nad morom pukali skaly. V nedeľu sa tam zrútili traja horolezci. Skalnaté steny, ktoré tisícročia tvaroval večný ľad a držal ich, sa stávajú nestabilnými a praskajú. Nebezpečenstvo padania kameňov či skál sa zvýšilo. Horolezci si preto na svoje výstupy budú musieť počkať - z končiarov bolo pre nebezpečenstvo padania skál evakuovaných vyše sedemdesiat alpinistov a turistov.
„Topenie večného ľadu je úplne nové nebezpečenstvo, s ktorým nie sú vôbec žiadne skúsenosti,“ vyhlásil zürišský profesor geografie Wilfried Haeberli pre denník Tages - Anzeiger a pripomenul, že topiaci sa ľadovec môže spôsobiť obrovské škody aj na lanovkách a horských chatách. „Už dávno vieme o tomto fenoméne, ale doteraz sme ho nebrali dosť vážne,“ povedal profesor Haeberli.
Podľa meteorológov bol tento jún vo Švajčiarsku najteplejším za ostatných 250 rokov - teploty prevýšili priemer o šesť až sedem stupňov. Horúčavy pokračovali aj v júli. Odhadnúť, kedy sa môže odlomiť ďalší kus ľadu, nevedia ani miestni experti. „Môže sa to zopakovať o dva týždne, dva mesiace alebo dva roky,“ povedal švajčiarskemu rádiu International požiarnik Christian Anderegg.
Alpy si na tragické pády úlomkov ľadovca pamätajú. V roku 1965 sa uvoľnil kus ľadovca a zabil 88 robotníkov na priehrade Saaskeho údolia.
Kým horolezci zliezajú z hôr, švajčiarski chovatelia pre sucho premiestňujú svoje stáda do vyšších polôh. Na doterajších pastvinách pre nedostatok vlahy a horúčavy totiž tráva už úplne vysychá. Kantóny Fribourg a Vaud sa rozhodli povoliť pastvu dobytka na lúkach, kde je to inak z ekologických dôvodov zakázané, a ďalšie kantóny toto rozhodnutie nasledovali. Poľnohospodári v kantóne Vaud nesmú až do odvolania čerpať vodu z riek. Sucho ovplyvní aj žatvu, ktorá bude podľa odhadov o desať až tridsať percent nižšia ako po iné roky. (zo, čtk)
