Svet zabúda na oblasti, kde sa dlhodobo bojuje a na rozvojové krajiny často postihované prírodnými katastrofami. Prečo? Prednosť má teraz vojna proti terorizmu. Kým svetové vlády aj mimovládne organizácie pomáhajú Afganistanu a Iraku, v Afrike, ale aj v ázijských krajinách ľudia hladujú. Tvrdí to medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

Svet sa navyše uzatvára pred migrantmi z tretieho sveta prísnejšími azylovými zákonmi a na ochranu svojich hraníc vynakladá veľké peniaze. Veľa sa dáva na vyspelom severe na boj proti ekonomickej migrácii, málo na juhu na posilnenie miestnych ekonomík.

Začína sa hovoriť aj o dvojakom metri pri udeľovaní pomoci - viac dostávajú krajiny, ktoré sú v centre pozornosti mocností a médií, menej tie, kam televízne kamery nezablúdia.

Američania v apríli vyčlenili len na pomoc Iraku 1,7 miliardy dolárov. 22 afrických štátov, ktoré potrebujú pomoc od OSN, márne čaká na miliardu dolárov. Tá chýba vo fonde určenom pre Afriku.

Ak aj svet pomáha, nerobí to rozumne. Do Afganistanu napríklad posiela obrovské zásielky potravinovej pomoci, namiesto, aby investoval do afganského poľnohospodárstva. Podľa odborníkov teda príliš nepomáha, skôr afganské poľnohospodárstvo deformuje.

Červený kríž a Červený polmesiac neobviňujú zo zlyhania len vlády, ale aj mimovládne organizácie. Tie idú v jednom šíku s vládami a strácajú svoj nezávislý pohľad. Napríklad v roku 2002 mlčali o katastrofálnom suchu v južnej Afrike aj o politickej manipulácii pri rozdeľovaní humanitárnej pomoci.

Medzinárodné agentúry na humanitárnu pomoc robia aj veľké chyby pri odhade množstva pomoci potrebnej pre postihnutú oblasť. Prírodných katastrof ustavične pribúda a zostáva po nich čoraz viac ľudí bez prístrešia a jedla. V rokoch 1993 - 97 zaznamenali ročne asi 200 prírodných katastrof, od roku 1998 až o 180 viac.

V posledných rokoch sa prejavil aj ďalší trend - pri katastrofách umiera menej ľudí a viac ich je odkázaných na pomoc. (bbc, mik)