Okázalé ukazovanie bohatstva - luxusných áut, jácht, ale aj koní za prezidenta Putina už nie je veľmi v kurze. Boháči sa skôr začínajú skrývať. FOTO - ČTK/AP
Okrem toho, že je príbuzným exprezidenta Borisa Jeľcina, vlastní spolu s ďalším miliardárom Romanom Abramovičom „Ruský aluminij“ a ďalšie podniky. Teraz je podozrivý z podvodov, ale rovnako ako jeho kolegovia, dávno minulých.
Súčasný konflikt je považovaný za politickú vojnu „ozbrojencov“ a „zbohatlíkov“, či za konflikt oligarchov s Federálnou bezpečnostnou službou, prokuratúrou a Kremľom.
Dôvodom nie sú daňové úniky či finančné podvody, ale voľby. Parlamentné, ktoré sa uskutočnia na jeseň, a najmä budúcoročné prezidentské.
Divoká privatizácia
Útok na skupinu najbohatších mužov Ruska začala prokuratúra zatknutím Platona Lebedeva, šéfa banky MENATEP a akcionára najlepšie prosperujúceho ruského ropného gigantu JUKOS. Veľmi dôležité je, z čoho prokuratúra Lebedeva obviňuje - z podvodov pri privatizácii podniku na výrobu hnojív v roku 1994. Podstatné je slovo privatizácia. Lebedev je vo väzbe z dôvodov, pre ktoré by tam s ním mohla sedieť celá elita ruského biznisu. Privatizácia v 90. rokoch je oficiálne nazývaná divokou a prehodnocovanie jej výsledkov sa rovná zrušeniu Benešových dekrétov, len s oveľa horšími následkami. Kto by si nechal zobrať miliardy dolárov a nepokúsil sa využiť moc a silu, ktorú mu finančné zdroje poskytujú? Nikto z „veľkej osmičky“, ako sa najbohatší ruskí magnáti nazývajú, neprišiel k rozprávkovému majetku legálnou cestou. Vedelo sa to vtedy a vie sa to aj teraz.
V roku 2000, keď na ruskom tróne vystriedal slabučkého Borisa Jeľcina mladý Vladimir Putin, prišlo k nepísanej dohode. Navonok Putin voličom sľuboval, že zatočí s korupciou a obmedzí oligarchov, ktorí si dovtedy robili, čo chceli. V skutočnosti bohatým ponúkol, aby sa stiahli z politického života a zaoberali sa výhradne rozmnožovaním svojho majetku, platili dane a netlačili sa príliš do médií.
Dohodu tajne porušovali všetci, keď finančne podporovali „svojich“ poslancov či obľúbené strany. Zjavne sa Kremľu postavil až najbohatší muž Ruska, štyridsaťročný Michail Chodorkovskij s majetkom 7,2 miliardy dolárov. Verejne začal podporovať strany oponujúce Putinovi - Zväz pravých síl a demokratické Jabloko. O čosi neskôr sa potom na stole prezidenta objavila čudná správa, ktorú má na svedomí zjavne FSB a jej predĺžené ruky v Kremli.
Dokument upozorňoval na „vzburu oligarchov“, na ich rastúce politické chúťky, ktoré by mohli ohroziť Putina a jeho tím, na ideu zmeny prezidentskej na parlamentnú republiku, ktorú presadzuje hlavne Chodorkovskij. Putin teraz všetky akcie „silných“ proti „bohatým“ pozoruje s mlčanlivým súhlasom.
Zatýkanie a razie
Po zatknutí Lebedeva nasledoval priamy útok na Jukos. Márne boli protesty, že muži v maskách vtrhli do firmy v noci bez povolenia a nespísali ani zoznam zabavených vecí. Šéf Jukosu Chodorkovskij bol v tom čase v USA a keď sa v stredu, radšej bez manželky a detí, vrátil do vlasti, vyhlásil: „Právne štruktúry používajú zákon na dosiahnutie osobných záujmov kohosi…“
Teraz je nariadená nová kontrola daňových dokladov Jukosu, čo je zvláštne vo svetle nasledujúcich údajov: firma je najväčším platcom daní v Rusku. Minulý rok dodala štátnej pokladnici 101,7 miliardy dolárov. Tento rok je však ohrozený. Vzhľadom na škandál klesajú akcie nielen Jukosu, ale aj ďalších firiem. Ak sa nedávno Putin tešil, že sa dlho vyvážaný ruský kapitál začína vracať domov, môže sa teraz tok zasa obrátiť.
„Pre našu krajinu toto všetko znamená kolosálne ekonomické škody, padá prestíž Ruska, investori strácajú dôveru,“ vyhlásil slávny ruský právnik Andrej Makarov. Tvrdí, že cieľom útoku proti oligarchii je krach aspoň niektorých z nich. Zastrašenie všetkých, ktorí mali politické ambície. Bohatí sa však podľa množstva informácií už stačili na tvrdší postup moci pripraviť. Napríklad Jukos má podľa denníka Kommersant schému odovzdania vedenia pre prípad zatknutia samotného Chodorkovského - firma sa ocitne v rukách cudzincov, čo jej snáď zaistí bezpečnosť, ale Rusko príde o jeden z najbúrlivejšie sa rozvíjajúcich podnikov na svete.
Dedičná beztrestnosť
Prečo vo chvíli, keď Rusko začalo prosperovať a investori sa ho prestali báť, dovolil Kremeľ narušiť krehkú rovnováhu medzi mocou a bohatstvom? Prezident Putin zrejme nie je vo svojom rozhodovaní taký samostatný, ako sa snaží dokázať v zahraničí. Zatiaľ čo Jeľcin bol obklopený tzv. rodinou, teda sčasti práve oligarchami, Putin si vybral ozbrojené a tajné zložky.
Až 70 percent úradníkov vo federálnej administratíve sú ľudia z armády alebo polície. Vo federálnej vláde je 35 percent námestníkov ministrov zároveň príslušníkmi niektorej z ozbrojených zložiek, najčastejšie FBS. Najzaujímavejšie je, že z FBS človek nikdy neodchádza, iba sa stáva „rezervou“ a dostáva vždy plat. Za to musí podľa informácií denníka „Vedomosti“ podávať pravidelné správy FBS. Kto teda vôbec v krajine vládne?“
Útoky proti oligarchom pravdepodobne organizujú bývalí dôstojníci tajných služieb, ktorých do Kremľa priviedol Putin. Oni majú najväčší záujem na tom, aby si zaistili pozície aj po roku 2008 - v týchto prezidentských voľbách podľa ústavy už Putin kandidovať nebude. Ale to neznamená, že sa on a jeho blízki vzdajú moci. Len im ju nesmie prevziať niekto bohatší, silnejší a múdrejší. To je hlavný dôvod, prečo teraz padajú hlavy mladých, ambicióznych a talentovaných biznismenov, ako je Chodorkovskij.
Ten vraj pred niekoľkými mesiacmi povedal, že by v roku 2008 mohol kandidovať na hlavu štátu. Tým si podpísal ortieľ. V Rusku sa totiž tradične nový vládca nevolí v demokratických voľbách, aj keď to tak na prvý pohľad vyzerá, ale moc sa odovzdáva z „otca“ na „syna“ - aby priestupky či zločiny bývalých vládcov nemohol vyšetrovať nový vodca. Beztrestnosť musí byť kontinuálna, potrebuje ju každý ruský vládca. A to si uvedomuje aj Vladimir Putin.
PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum
