Všetko sa začalo v stredu napoludnie. Mladý narkoman Henrich Masár, hľadaný pre podozrenie z dvoch vrážd, zastrelil vo Váhovciach vodiča Peugeota a prenasledovaný políciou unikal cez Trnavu smerom na Senec. O piatej havaroval v dedine Kaplna a vbehol do blízkeho domu údržbára Štefana Rovenského, kde zajal štyroch rukojemníkov. Policajti po vyjednávaní vymenili rukojemníkov za Masárovu priateľku, ktorú doviezli so sebou. Nakoniec kukláči vnikli do domu, oslobodili aj ju a Masár skončil s ľahkým zranením – prestrelenou ústnou dutinou.

Na druhý deň ráno je dedina prázdna. Brána do kostola, kde si policajti zriadili hlavný stan, je zavretá, opustená je aj blízka fara. Odišli všetci policajti aj s novinármi, nechali za sebou zdemolovaný dom s vybitými sklami, kde teraz zopár robotníkov odnáša veci do kontajnera.

V miestnej krčme sa medzitým živo diskutuje o udalostiach včerajšej noci. „Toľko ľudí tu nebolo ani na futbale,“ hovoria muži s pivami v rukách. Občas sa pohádajú o detaily: napríklad o to, kedy prišiel minister vnútra Palko, koľko v dedine stálo áut, alebo odkiaľ hodili policajti do domu bombu. Z tejto istej krčmy, ktorá je vzdialená asi sto metrov od domu Rovenských, sledovali v noci rukojemnícku drámu.

Diskusii dominuje starý, asi osemdesiatročný muž s troma zubami – sused Štefana Rovenského. Cez strechu jeho domu vnikla časť policajtov rebríkom do susedného domu. On sám bol v ten večer v krčme. Videl, ako Peugeot vrazil do otáčajúceho sa kamióna a z vraku vybehol Masár. „Vyrazil z auta, zhrabol nejakú tašku a utekal k najbližšiemu domu. Vedel, že po ňom idú, veď po pár sekundách prišli tri policajné autá,“ rozpráva zvýšeným hlasom, zjavne potešený, že sa na chvíľu ocitol v centre diania. „Nič také som ešte nezažil – kto neuvidel, ten neuverí.“

Nadáva na policajtov, pretože jemu ani jeho manželke nedovolili v noci spať doma. „Musel som spať pod mostom,“ tvrdí rozčúleným hlasom. „Bohvie, čo tam policajti celú noc robili,“ uvažuje jeho manželka, staršia pani s krátkymi šedivými vlasmi v modrej zástere. Práve sa na bicykli ponáhľa na kávu k svojej dcére, aby jej vyrozprávala udalosti minulej noci. „Večer, už keď bolo po všetkom, som chcela ísť domov – aspoň zvesiť zo šnúry periny – ale policajti ma nepustili a tvrdili, že pršať určite nebude.“

Sama mala veľké šťastie: pár minút predtým, než Masárovo auto vrazilo do kamióna, sedela na lavičke pri križovatke. „Keby som tam sedela o chvíľu dlhšie, tak ma buď zrazí, alebo zabije,“ tvrdí presvedčivo a dcéra súhlasne prikyvuje hlavou. Včera sa obe stretli aj so svojím susedom Štefanom Rovenským. Vraj bol taký rozrušený, že nedokázal nič povedať. „Bol úplne v šoku, a to je chlap ako hora.“

Pre políciu znamenal včerajší zásah mimoriadny úspech. Všetkých rukojemníkov zachránili a Masár skončil len s prestrelenou ústnou dutinou.

Úspešnému zásahu kukláčov predchádzali štyri hodiny náročného vyjednávania. Ako prvý sa ozval Masár – zatelefonoval na mobil, čo nechal v havarovanom Peugeote. „Stále chcel, aby sme mu dali drogy. Sľúbili sme mu ich. Snažil sa všemožne overovať, či sme ich naozaj doviezli,“ hovorí riaditeľ krajskej polície v Trnave Ivan Dujka. Policajti mali drogu pripravenú – „aby náhodou nezačal s popravami“. Nakoniec sa ho podarilo presvedčiť, aby štyroch rukojemníkov prepustil výmenou za svoju priateľku.

Okolo desiatej prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak, ktorý celú akciu riadil, rozhodol o zásahu. Tvrdí, že síce existovalo určité riziko, ale bolo znížené na minimum. „Bolo to všetko skvele takticky zvládnuté,“ povedal pre SME.

Obyvatelia Kaplny sa jednoznačne zhodujú, že policajti mali Masára bez milosti zastreliť. Policajti však tvrdia, že nič také nemali v úmysle. „Rozhodovanie bolo jednoznačné: čo najmenej zranených. Čiastočne sa to podarilo,“ povedal pre SME Dujka a popisuje situáciu vnútri domu: „Prvý kukláč, ktorý vnikol do miestnosti, zbadal, že Masár namieril na hlavu tej dievčiny svoju pištoľ. V tom momente mieril na rameno, aby mu vyrazil z ruky zbraň, ale trafil trochu vyššie, do líca.“

Ihneď ho zatkli a momentálne je na jednotke intenzívnej starostlivosti Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Trnave. Keď sa to dozvedel osemdesiatročný sused Štefana Rovenského z Kaplny, len neveriacky pokrútil hlavou a povedal: „Zabil troch ľudí a oni ho ešte ošetrujú.“

MICHAL FRIŠ