Postihnuté sú prakticky všetky oblasti Slovenska. Juh západného a stredného Slovenska, východné Slovensko, ale aj podhorské oblasti.
Roľníci predpovedajú úrodu menšiu o 30 až 40 percent, niekde i o polovicu. „Bezmocne sa pozeráme, ako sa nám celá úroda stráca pred očami. Pôda je absolútne vysušená,“ povedal ešte na začiatku júla predseda poľnohospodárskeho družstva v Čečejovciach na juhovýchode.
Nedostatkom zrážok trpí najviac pšenica, hrach a repka olejná. Najmä pšenica dozrela skôr ako po iné roky. „Výnosy sú zatiaľ katastrofálne,“ povedal šéf zvolenskej poľnohospodárskej komory Michal Storožka.
Na juhu Slovenska bude mať sucho podľa Heleny Patašiovej z dunajskostredskej poľnohospodárskej komory katastrofálne dôsledky pre prvovýrobcov. Odhaduje, že tretina až polovica z nich pôjde do konkurzu.
„Situácia sa podobá na leto v roku 1976, ktoré bolo teplé a pršať začalo až na jeseň,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Deficit vlahy za päť mesiacov na štvorcový meter dosiahol 114 litrov vody. Najviac postihnutý je juhozápad Slovenska, ako aj oblasť Slovenského rudohoria a Horehronia, kde spadla asi polovica zrážok oproti normálu.
Rovnakú krízu ako poľnohospodári prežívajú aj záhradkári. Za vodu v záhradkárskych osadách sa platí, ľudia ňou šetria.
Dažďová voda je tento rok v podstate neznámy pojem. Podľa dlhodobých predpovedí má byť toto leto teplotne nadpriemerné a suché. Rovnako však možno očakávať v určitých fázach aj prudké dažde, čo by mohlo znamenať celkom iné problémy. (r)
