FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA - Po Dunaji stále plávajú nákladné lode, ale už nemôžu byť naložené tovarom doplna. Hydrologička Danica Lešková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu hovorí, že júl býva pre Dunaj zvyčajne najvodnatejším mesiacom. „Taký malý prietok, ako bol napríklad v utorok, nebol v júli za posledných 103 rokov.“
Hladina pre veľké sucho klesla tak, že väčšina lodí môže prevážať len polovicu obvyklého nákladu, oznámil ČTK hovorca viedenského prístavu Walter Edlinger. Niektoré veľké turistické výletné lode na Dunajskom kanáli, ktorý preteká rakúskym hlavným mestom, museli zastaviť prevádzku.
V Rumunsku Dunaj dosiahol najnižšiu hladinu od roku 1953, čo spôsobilo, že niekoľko riečnych člnov uviazlo na dne rieky.
Šéf firmy Dunajslovtrans Ľudovít Valláš, ktorý spolupracuje s Ukrajinskou dunajskou plavbou, hovorí, že plavidlá vozili proti prúdu napríklad z ukrajinského Izmailu do rakúskeho Linzu aj 1600 ton rudy. Dnes môže na jedno plavidlo naložiť najviac tisíc ton.
„V posledných dňoch došlo k takému poklesu vody, že medzi horným a stredným úsekom Dunaja už je aj tisíc ton značné riziko. Plavidlá v oblasti Komárna sú radšej odľahčované, časť nákladu Ukrajinská dunajská plavba prekladá do viacerých plavidiel. Pri plavbe po prúde už nakladáme maximálne 850 ton,“ hovorí Valláš. „Niektoré plavidlá veľkých plavebných firiem sú vybavené meračmi hĺbky, preto si môžeme dovoliť viac, ako si dovolia menšie súkromné spoločnosti, takže neviem, ako sú na tom menšie firmy. Ale ja sa nepamätám, že by bolo v júli v Dunaji tak málo vody.“
Úplne najmenej vody zvykne bývať v Dunaji na jeseň a v zime. Zrážky síce sú, ale tak ako sneh, zostávajú na pôde a nestečú do riek. Prietok býva ešte menší ako teraz. „Podľa hydrologického režimu je Dunaj ešte horský typ rieky. Minimálne prietoky sa vyskytujú v zimných mesiacoch a súvisia s akumuláciou zrážok vo forme snehu, teda nie s klimatickým suchom,“ hovorí Lešková.
Meteorológovia včera predpovedali na dnešný deň najmä pre západné Slovensko dážď alebo prehánky, hladiny by mohli prestať klesať, podľa hydrologických predpovedí by mohli mierne stúpnuť.
Problémy majú aj slovenskí poľnohospodári a tohtoročné sucho prirovnávajú k roku 1947. Hovoria o katastrofe, v niektorých oblastiach odhadujú, že úrody bude aj o 40 percent menej. Obilie budeme musieť dovážať a ministerstvo pôdohospodárstva sa pripravuje zorganizovať aj dovoz repky olejnej. Nedostatok je však aj v okolitých štátoch, čo môže znamenať zvýšenie ceny. (rf)
