Nemá problém hovoriť o čomkoľvek, ani o depresii a antidepresívach, ktoré sám berie. Skutočne naliehavo sa však rozhovorí až o témach, ktoré sú omnoho intímnejšie než pokus o samovraždu, ktorý mu pred tromi rokmi nachvíľu pošramotil imidž sebavedomého herca. Marek Vašut.

Máte rád otázky ľudí?
Nemám rád rozhovory. Všetko som už povedal, ale beriem ich ako súčasť profesie - súčasť hry.
Bulvár si vás s chuťou podáva. Stále má o čom?
Stále, som ich obľúbenec, lebo im to neuľahčujem. Robia si len svoju prácu, to je v poriadku, ale ja tu nie som preto, aby som im v tom pomáhal.
Vedia vás ešte rozčúliť? Pred tromi rokmi vám pripísali už všetko, nemajú kam ďalej...
Aj som sa s niektorými súdil. Najprv som v tom nevidel zmysel, ale potom som si uvedomil mentalitu ľudí, ktorí sú presvedčení, že ak by na tom nebolo aspoň kúsoček pravdy, nepísali by to v novinách! A prišlo mi to nefér, lebo mi to poškodilo dobré obchodné meno.
Vy sa považujete za značku?
Jasné. Mojím výrobným prostriedkom, fabrikou a značkou je moja tvár, hlas, osobnosť a povesť. Ak o mne niekto napíše, že táto firma je neseriózna a má veľké dlhy, peniaze neprídu.
Je vôbec možné poznať pravú tvár herca, ktorý mení roly?
Asi nie. Lenže ja nie som len herec. Podnikám, a tam mi zlá reklama môže poškodiť. A čo je horšie, aj mojich obchodných partnerov.
Dokáže vás ešte niečo prekvapiť, napríklad príjemne?
Aby som bol konkrétny, vaša devätnásťpercentná daň. Úžasná vec, gratulujem vám k tomu.
Stali ste sa známou tvárou, ktorá verejne hovorí o antidepresívach ako o pomoci.
Téma depresie sa stále tabuizuje a ľudia sa za to hanbia. Ja predsa nie som blázon, hovoria si, a nejdú k psychiatrovi, lebo tam podľa nich chodií len ten, čo si myslí, že je mimozemšťan alebo Napoleon. Dostávam veľa pekných listov od ľudí za to, že som ako prvý prelomil bariéru mlčania. Je pravda, že ak by som sa volal pán Vonásek, moje depresie by nikoho nezaujímali.
Propagovali by ste aj iné dobré veci?
Môžem hovoriť len z vlastnej skúsenosti, o tom, čo postihlo moju osobu. Inak som úplne zdravý a až sa mi niečo prihodí, poviem o tom.
Zmenili ste s užívaním antidepresív aj filozofiu? Pred tým to bol existencializmus, nie?
Existencializmus ma ovplyvňoval niekedy na strednej škole, ale hovorme skôr o tragickom životnom pocite. Asi jediná filozofia, ktorá ma stále ovplyvňuje, je budhizmus.
Ako ste s budhizmom v hlave mohli uvažovať o samovražde?
Niektorí budhisti s tým nemajú až taký problém. Na mňa však zapôsobil aj stoicizmus. Rímski stoici, ako je známe, si vyberali miesto, čas a spôsob odchodu. Toto považujem za absolútny prejav mojej osobnej slobody. Ja si určujem podmienky poslednej bitky, nie nepriateľ.
Čo ste si teda osvojili z budhizmu?
Môj dobrý priateľ mi hovorí: V karmickom rade sa nepredbieha. Tak som sa zaradil späť do radu.
Ako dávate dokopy svoj duchovný rozmer s Vašutom - značkou?
Človek sa musí rozhodnúť, či bude žiť absolútne duchovným životom, ale potom nemôže žiť európskym spôsobom života. Narodil som sa tu, a nie v Tibete. Žijem civilný život a bez emócií sa venujem tomu, aby boli moje potreby uspokojené, aby som bol šťastný, lebo len vtedy to môžem posielať ďalej. Duchovné snaženie si nechávam na neskôr. Je to síce hinduistický názor, ale mne sa skutočne páči: Mladý človek by sa mal venovať učeniu, v zrelom veku by mal hromadiť majetok, pocty a vplyv a po päťdesiatke to všetko odovzdať, obliecť si pútnické rúcho, odpútať sa od rodiny a majetku a odobrať sa na cestu, pripraviť sa na smrť.
Vy však nemáte rodinu.
Práve preto, že sa považujem za polovičného mnícha, sa ju nechystám ani založiť. Už len preto, aby som na nej nemohol lipnúť.
Nelipnete ani na krátkodobých vzťahoch, o ktorých tiež otvorene rozprávate?
Samozrejme, celkom sa toho nezbavím. Je to každodenný boj v konzumnej spoločnosti. Snažím sa len trénovať láskavosť, súcit a neuľpievanie. Ide to ťažko, lebo sa viem často vytočiť až do nepríčetnosti.
Snažíte sa porozumieť ženám? Vnímate ich na tejto úrovni?
Na ktorej úrovni?
Ako tvory komunikujúce.
Ale no tak! Samozrejme. Celkom neskromne si myslím, že čím viac prichádzam do rokov, tým viac im rozumiem i nerozumiem zároveň. To prosím nie je nič politicky nekorektné, či ženy znevažujúce, ale evolučne máme dané rozdielne mozgy a reakcie na životné situácie. Z toho, bohužiaľ, vznikajú tie strašné nedorozumenia. Ak sa podarí to, že vznikne priateľstvo medzi mužom a ženou, je to krásne. Ak sa do toho navyše zapletie ten sex, to je už úplne iná parketa!
Používate chladný rozum?
Ale kto by ho nepoužíval? Sú situácie, kedy sa použiť nedá, ale to je naše evolučné obmedzenie. Viem, že na ceste k dokonalosti by som musel odísť do kláštora v Tibete, no zatiaľ som stále príliš zviazaný s materiálnym svetom.
Pred rokom ste sprevádzali v Prahe Isabelu Rossellini, ktorá predstavovala parfém, a návrhára Pierra Cardina. Zaujíma vás móda, alebo je to len ďalší job?
V prvom rade job. Sprevádzal som ich, lebo ma na to vybrala agentúra. Som jeden z mála českých hercov, ktorý hovorí plynule po francúzsky a anglicky. Často moderujem akcie nadnárodných spoločností.
V zahraničných filmoch hrávate epizódne roly po boku veľkých hviezd. Pozorujete ich chovanie, baví vás to?
Je to zaujímavé, hoci sú to len krátke chvíľky, keď sa stretneme pred kamerou. Hviezdy potom väčšinou miznú v obytných karavanoch. Zabudnite na to, že by sme po nakrúcaní išli spoločne na večeru. Sú však aj výnimky. Kamarátim sa napríklad s Petrom Stormarom - hral toho šialeného očného lekára vo filme Minority Reports. Zoznámili sme sa, keď sme hrali ruských mafiánov. Teraz na jar sme sa opäť stretli na projekte televízie CBS o Hitlerovi s názvom Vzostup zla. On hrá veliteľa SA Ernsta Roehma a ja nacistu menom Max Amann, prvého editora diela Mein Kampf.
Kto to bol?
Mne to meno tiež nič nehovorilo, ale predstavte si, že číslo jeho legitimácie NSDAP bolo tri. Po Hitlerovi a Göringovi. Bol šéfom nemeckej tlače a vydávanie Mein Kampf z neho urobilo milionára.
Výber podľa vizuálno-charakterovej podoby pre takúto rolu vás musel potešiť, nie?
Zaujímavé, že z histórie sa nezachovala žiadna jeho fotka.
Vráťme sa k Stormarovi.
Chodili sme spolu na pivo, vybavoval som mu rozhovor pre Mladú frontu, sem-tam si vymieňame maily. Pochádza zo Švédska a jeho predkovia bojovali v Prahe na Karlovom moste v roku 1648. Vo filme som sa mal ako Hitlerov biznismanažér možnosť spoznať sa aj so škótskym hercom Robertom Carlylom - to je ten agresívny fúzatý magor z Trainspottingu. Vo Vzostupe zla hrá Hitlera a je bezchybný chlapík. Vôbec však nemal čas na nejaké žúry, lebo nakrúcal desať-dvanásť hodín a popri tom sa učil dlhé vodcove prejavy.
Máte pocit, že tí známi herci sú fakt niečím iní? Hviezdni?
Hviezdy z nich robí to, že sú globálne známi a berú miliónové honoráre. Ako ľudia sú často na prvý pohľad veľmi nesympatickí, ale väčšina z nich, ako Anthony Hopkins alebo Peter, či Robert, sú, naopak, skvelí a sympatickí. Susan Sarandonová je príjemná vtipná žena. Teším sa, že sa s ňou stretnem v Karlových Varoch.
Máte rád vtipných ľudí? A humor?
Mám rád čierny humor na kosť. Z filmového humoru mi najviac vyhovuje Woody Allen.
Rozumejú vám ľudia? Čierny humor každý nezvládne.
Aby nikomu neublížil, čierny humor používam len v spoločnosti tých, ktorí ma dobre poznajú a vedia, ako to myslím.
Hráte ešte v divadle?
Nie, odišiel som na voľnú nohu a stále mám toľko roboty vo filme, že napriek ponukám z divadla sa mi zatiaľ nechce. Nadovšetko si cením nezávisloť a divadlo - to je veľká závislosť.
Od čoho?
Od pevných termínov, kedy sa hrá. Potom vám zavolajú z filmu, že za štrnásť dní nakrúcate, a nejde to. Šiel by som s divadlom na nejakú zájazdovku, alebo ak by som mal alternanta a bol slobodný.
Nie je vám to ľúto?
Mám radšej film, tu a teraz. Prestalo mi imponovať opakovanie. Z divadla som bez ľútosti odišiel aj preto, lebo po prevrate z neho zmizla tá úžasná vec, keď sme mohli medzi riadkami rýpať do režimu. Obecenstvo malo vyvinuté jemné tykadlá a to podpichovanie ho rajcovalo. V dobe slobody je divadlo už len zábavou.
Vy aj fotíte, ale okrem autoportrétov je v katalógu skôr krajina bez ľudí. Bojíte sa im narušiť súkromie?
Ľudia sú na mňa prirýchli. A potom, sám nemám rád, ak ma niekto bez môjho dovolenia fotí na ulici. Snažím sa rovnakým spôsobom nezasahovať do súkromia iným. Nie je to strach, ale rešpekt.
Píšete básne. Aké sú?
Depresívne.
Funguje písanie ako ventil?
A čo ja viem? Ide to samo.
Kedy sa vám píše najlepšie?
Špeciálne ráno v hodine psa a vlka, medzi piatou a šiestou, alebo aj cez deň.
Keď napíšete depresívnu báseň, cítite sa potom lepšie?
Nie. Je to príjemná hra so slovami. Obdivujem matematiku, ale nemám na ňu bunky, tak som si vybral jazyk. Mám rád lingvistické problémy, slovníky, etymológiu.
Čo obdivujete na matematike?
Fascinuje ma svojou jednoznačnosťou. Človek s matematickým myslením a schopnosťou vstupovať do štruktúry čísel musí matematiku vidieť ako krásnu architektúru. Pravda rovná sa krása. Rád si čítam knihy o fyzike elementárnych častíc, o kozmológii...
Pred spaním na dobrú noc?
Napríklad. Beletria ma už nevzrušuje.
Čo ak je to všetko úplne inak?
Samozrejme, to je stará rabínska múdrosť.
To vás neznekľudňuje? Neodrádza?
Nie, naopak. Väčšina ľudí hľadá istotu, ale neistota je svojím spôsobom istotou. To je dobré, tým by sa mohol rozhovor končiť.

Praktická príručka pre čitateľa rozhovoru
existencializmus - filozofický smer, ktorého stredom je človek, ktorý existuje tu a teraz. Našou jedinou slobodou je to, že sa v každom okamihu musíme rozhodovať o tom, ako bude náš život vyzerať ďalej. Najintenzívnejšie si vlastnú existenciu uvedomíme v hraničných životných situáciách, v ktorých o ňu môžeme prísť - vo chvíli smrti, utrpenia, zápasu alebo viny. Jean Paul Sartre to nazýval zhnusením.
budhizmus - Zakladateľ jedného z najrozšírenejších náboženstiev Siddhárta pochádzal z kráľovského indického rodu a po osvietení si dal meno Budha čiže Prebudený. Keď opustil palác a zočil všetku tú biedu, spoznal základné pravdy o živote - náš život je utrpením, lebo lipneme na materiálnych veciach. Ak sa ich dokážeme vzdať, skončí naše utrpenie a my sa už nikdy znovu nenarodíme na svet plný nešťastia. Budhista usiluje o osvietenie a nirvánu - vyslobodenie z kolobehu večného utrpenia. Kým sa tak stane, stále sa znovu rodí a z minulých životov si prenáša všetky skutky - karmu.
hinduizmus - v užšom zmysle je to náboženstvo, v širšom označuje celú civilizáciu Indov. Spája v sebe pompézne náboženské rituály, individuálne ja (átmán), kozmos (brahmu) a bohov Šivu a Višnu. Spoločnosť rozdeľuje do kastovného systému.
stoicizmus - filozofi v helénskom období starovekého Ríma hlásali, že človek je od prírody rozumný. Ak žijeme podľa rozumu, žijeme cnostne a blažene. Iné veci - ako zdravie, život, smrť či chudoba boli stoikom ľahostajné. Smrť nie je ani dobrá, ani zlá, a takisto život. Preto mnohí zo stoikov nemali problém odísť zo života dobrovoľne, podrezaním si žíl v horúcom kúpeli. Celý život sa snažili prečkať v blahodárnej apatii - stave keď nimi nelomcovali vášne a neovládali ich nízke pudy.
evolúcia - jedna biologická teória hovorí, že sme vyvíjajúce sa tvory a za našich praprapra....rodičov neoznačuje Adama a Evu, ale opice. Aj naše zmysly, mozog a myslenie, ktorými poznávame svet, sa v priebehu evolúcie menia a prispôsobujú situácii. Ak Vašut hovorí o evolučnom obmedzení, má na mysli to, že v mysli existujeme ako dokonalé bytosti, ale naše správanie za nimi ďaleko zaostáva.
lingvistika - veda o jazyku a jeho používaní. Skúma, ako sa jazyk vyvíjal, alebo aký je jeho stav dnes. Do lingvistiky patria disciplíny, ktorými nás drvili od základnej školy - gramatika, lexikológia, sémantika či štylistika, ale aj nové odbory, napríklad psycholingvistika, ktorá skúma vzťah jazyka a psychických procesov v hlave.
etymológia - odbor skúmajúci pôvod slova a vzťahy medzi slovami. Odkiaľ napríklad pochádza meno Vašut?
kozmológia - veda medzi astronómiou a fyzikou, ktorá skúma vývoj a štruktúru vesmíru. Dumá nad jeho nekonečnosťou a na základe toho, čo zistí, sa snaží vytvoriť model, ako asi ten vesmír vyzerá.

kto je to
Český herec Marek Vašut (1960) začínal v Štátnom divadle v Brne a pražskom Národnom divadle, do povedomia divákov sa dostal postavou boxera vo filme Pěsti ve tmě. Po revolúcii odišiel študovať na hereckú školu Lee Strasberga do New Yorku. V súčasnosti už v divadle nehrá, zato do filmov ho obsadzujú často. Naposledy hral vo filme Zdeňka Trošku Andělská tvář a opäť s ním spolupracoval v novom filme Kameňák, ktorý sa premieta aj v našich kinách. Diváci ho môžu vidieť v seriáli Detektív Martin Tomsa na TV Joj. Vďaka dobrej znalosti angličtiny často hrá epizódne postavy v zahraničných veľkofilmoch. Nakrúcal s hercami ako Susan Sarandonová, Anthony Hopkins, Peter Stormare, či Tom Cruise. Naposledy hral nacistu Maxa Amanna vo filme o Hitlerovi pre americkú televíziu CBS. Okrem toho podniká, fotografuje, robí výstavy a píše básne, ktoré vydal v zbierke Humanet. Je slobodný.