Mesto dostáva tvar jedného veľkého prestretého stola. Kaviarničky zaplavujú chodníky, množia sa z roka na rok. Nenápadne začínaju okupovať aj cestné komunikácie. Najúčinejšia značka zákazu vstupu motorových vozidiel. Vnútorné mesto už nemá miesto pre parkujúce autá, lebo tentoraz sa rozhodli parkovať ľudia. A tí to aj patrične využívajú - posedávaju, popíjaju, papkajú, pravdaže, ak majú za čo.

Legendárne bratislavské korzo sa zrazu na povel posadilo. Už sa nekorzuje, teraz sa sedí v prútených kreslách a čaká na priateľov. Rande za stolíkom: zaľúbenci spohodlneli, už nemusia chodiť sem a tam od Michalskej brány dole k Dunaju. Človek sa nachodil, ale neplatil - ušetril! Dalo sa aj odškriepiť, že ste to na korze neboli vy, čo vás videli, za chôdze sa to dá. Ale ak celý večer vysedávate za jedným stolíkom, odškriepiť sa nedá nič. Ste v klepci, prichytený a usvedčený. Všetci všetkým na očiach, absolútna kontrola, kto má čo na tanieri. Je nám vidieť do hrncov a v rozhovoroch nazrieme aj do hláv. Realita všedného letného večera, doplnená žobrákmi, bezdomovcami a príjemnou ľudskou vravou, pripomínajucou hospodársky dvor, plný sliepok a kohútov. Nie je čo skrývať, spoločnosť sa dokonale otvorila, vyšla na svetlo božie. Trošku nás to oslepuje, a tak sedíme pod veľkými slnečníkmi a dúfame, že sa nám to prepečie. Je pravda, niekedy treba uhnúť pred guľkou ako na fronte a mať šťastie, ale bez toho sa nedá ani v demokracii.

Na večer, keď sa ešte rozsvietia svetlá, zapália sviečky a zaveje svieži vánok od Dunaja, neinformovaný turista v hoteli kladie úprimne otázku, ako sa dostane k moru. Tu niekde predsa musí byť more, všetko tomu nasvedčuje! Pamätam sa, ako českí priatelia v minulosti pri zájazde do Bratislavy hovorili - Jedeme do Jugoslávie! A Česi vedia o turizme veľa, veď objavili Jadran. Áno, dobre je pricestovať do cudzieho mesta večer. Tma prikryje nedostatky, svetlomety osvetľujú len to, čo chceme ukázať. Dobre je mať takých spojencov, čo vytvoria dojem prímorského mesta a my sme nemuseli ani prstom pohnúť.

Toto píšem vonku v kaviarničke, zaplatím v korunách, lebo keď sem príde Euro, budem sedieť doma a spomínať, aký som bol sveták. Stĺpčeky budem písať pri sviečke, ale nie kvôli atmosfére.
Váš stĺpček