BRATISLAVA – Väčšina registrovaných cirkví na Slovensku je proti odluke cirkvi od štátu. Ročne by totiž prišli o milióny korún.
Predstavitelia katolíckej a evanjelickej cirkvi tvrdia, že peňazí dostávajú málo.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Marián Gavenda hovorí, že na odluku by doplatili menšie cirkvi, ale aj štát.
„Cirkev poskytuje určitý personál, štát prispeje určitou sumou. Tá v rámci činnosti cirkvi nie je veľká. Je tu spoločenská dohoda a spolupráca, ktorá vyhovuje obom stranám,“ povedal Gavenda.
Okrem väčších cirkví odmietajú odluku aj menšie cirkvi. Proti je aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku. Ako povedal čestný predseda zväzu Pavel Traubner, cirkvi sa majú zaoberať hlavne duchovnými vecami.
„Nie je však jednoduché tieto aktivity finančne zabezpečiť. Pre veľké cirkvi je aktuálne, aby sa oddelili od štátu, lebo by mohli prežiť bez väčších problémov, ale menši cirkvi by už mali problémy. V našom prípade by to malo tiež vážne dôsledky.“
Cirkev adventistov siedmeho dňa tvrdí, že odlukou by sa nič nezmenilo. Na Slovensku pôsobia vyše sto rokov, ale od štátu nikdy nezobrali ani korunu. Košický kňaz Ferdinand Varga si myslí, že financovanie cirkví je na úkor duchovného života veriacich. „Ak niekto niečo dostane zadarmo, tak si toho neváži, ale ak musí sám niečo financovať, tak ten duchovný život je na inej úrovni.“
Cirkev by mala podľa neho existovať nezávisle do štátu. Veriaci ľudia by sa mali postarať, aby ich cirkev mohla fungovať. Štát musí existovať samostatne a cirkev by mala ticho podporovať existenciu štátu. „Je to aj na základe Písma svätého, kde je napísané, že štátna moc je preto, aby bol poriadok, ale na druhej strane duchovný život musíme oddeliť od politického života,“ dodal Varga.
Cirkev adventistov je pripravená uzavrieť v oblasti výchovy a vzdelávania zmluvu podobnú vatikánskej.
TOMÁŠ SZMRECSÁNYI