BRATISLAVA – Dovolenkové obdobie zasahuje aj ambulancie. Lekári si vyberajú voľno, aj dva-tri týždne ich zastupujú kolegovia. Dvadsaťkorunové poplatky znova spôsobujú problémy.
„Išla som si po recept na lieky, ktoré užívam už roky. Moja psychiatrička je na dovolenke, zastupuje ju iná. Tam si odo mňa sestra vypýtala dvadsať korún, hoci som jej hovorila, že som u svojej lekárky v dispenzári a u nej za to neplatím. Vôbec ma nevyšetrila. Okrem toho som ešte musela vyše hodiny čakať, hoci mi ten recept mohli dať za minútu,“ hovorí Alena z Bratislavy.
Zákon je v tomto smere pomerne jednoznačný. „Zákon hovorí, že sa platíza návštevu ambulancie lekára. Nehovorí, že sa platí za vyšetrenie alebo za predpis receptu. Predpis liekov nie je dispenzárna starostlivosť,“ hovorí gynekológ Marián Boča, viceprezident Asociácie súkromných lekárov.
„V prípade pacientov, ktorí prídu od kolegyne, ktorú zastupujem, vyberáme dvadsať korún aj za predpísanie liekov,“ hovorí psychiatrička Oľga Paulovičová z Bratislavy. „U mňa je to prvá návšteva. Okrem toho recepty nevydávam medzi dverami, ale minimálne sa opýtam, ako sa cíti a či je všetko v poriadku,“ zdôvodňuje.
Ministerstvo zdravotníctva má v tejto otázke nie celkom jednoznačné stanovisko. „Predpísaniu receptu by malo predchádzať vyšetrenie. Ak však ide o liečbu chronického ochorenia, dá sa takáto návšteva ambulancie chápať ako opakovaná návšteva nadväzujúca na poskytovanie tej istej zdravotnej starostlivosti. V takom prípade je pacient od platby oslobodený,“ uvádza sa v informáciách k novým poplatkom.
Pacienti, ktorým sa zdravotný stav nemení a pravidelne berú „svoje“ lieky, sú od zavedenia poplatkov nervózni. Ak aj lekár nezoberie 20 korún v ambulancii pri vypísaní receptu, 20 korún aj tak musia zaplatiť v lekárni. Žiadajú si vypísať lieky na dlhší čas, aby nemuseli platiť, povedzme, každý mesiac.
Podľa ministerstva zdravotníctva je kompetencia vypísať lieky v rukách lekára. „Legislatíva neurčuje obdobie, na ktoré možno lieky predpisovať. To závisí od zdravotného stavu pacienta, ako často ho chce lekár kontrolovať,“ uvádza ministerstvo.
„Nie je to pravda. Takmer všetky poisťovne majú v zmluvách s lekármi, že môžeme predpisovať maximálne na tri mesiace,“ hovorí Boča. Podľa neho to však má aj medicínsku logiku. „Pacienta treba vidieť, opýtať sa ho, ako sa má, prípadne ho vyšetriť,“ hovorí.
Počas zastupovania je to ešte zložitejšie. Lekári majú od poisťovne limity a kontroly predpisovania liekov, preto pacientom, ktorí prídu od dovolenkujúcich kolegov, nechcú písať lieky na dlhší čas.
Dlhé čakanie „len kvôli receptu“ je podľa Boču už vecou organizácie každého lekára. „Moje stále pacientky vedia, že po recept je lepšie prísť popoludní ako ráno, keď vyšetrujem. Je to o komunikácii,“ hovorí.
(mar)
