Pred vojnou žili Židia vo viac ako 2100 slovenských mestách a dedinách. Pod súčasný stav sa najviac podpísala genocída počas druhej svetovej vojny, ktorej padlo za obeť asi 70-tisíc slovenských Židov, ale aj povojnová emigrácia a náboženská nesloboda a antisemitizmus v časoch komunizmu.
Strešnou židovskou organizáciu je Ústredný zväz židovských náboženských obcí, ktorý dnes registruje 13 židovských náboženských obcí. Najpočetnejšia je v Bratislave (asi 800 osôb) a Košiciach (700). Menšie komunity sú v Komárne, Galante, Dunajskej Strede, Nových Zámkoch, Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Lučenci, Prešove, Michalovciach. V ďalších 15 mestách židia žijú alebo praktizujú náboženský život - Humenné, Bardejov, Giraltovce, Bánovce nad Bebravou, Senica, Vrbové, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec, Trenčín, Levice a Ružomberok. Židovská mládež je organizovaná v Československom zväze Židovskej mládeže.
Fungujúce synagógy sú v Košiciach, Bratislave, Nových Zámkoch a Bardejove, v ďalších mestách sú modlitebne. Počet zachovaných synagóg na Slovensku nie je presne určený. Údaje kolíšu medzi 115 a 170, ale väčšina z objektov je v dezolátnom stave alebo prestavaná do nerozoznateľnej podoby.
Židov celého sveta priťahuje na Slovensko najmä krypta s hrobom rabína Chatama Sófera v Bratislave na nábreží Dunaja. V Bratislave je aj židovské múzeum. Od roku 1996 na Komenského univerzite funguje Inštitút judaistiky. Kóšer stravu ponúka reštaurácia Chez David v Bratislave. (hr)
