Kolárske remeslo na Slovensku vymiera. Jedným z posledných odborníkov je Karol Smrek zo Starej Ľubovne.
Pod rukami Tibora Kocúreka sa mení kmeň topoľa ružového na statnú medvedicu s mláďaťom. FOTO PRE SME – TOMÁŠ JESENSKÝ
Karol Smrek zo Starej Ľubovne má 76 rokov. Hádali by ste mu o dobrých dvadsať menej.
„V živote som nefajčil. Keby som vypil všetko, čo mi núkali, už by som nežil. A jem veľa medu. Včelárstvo a kolárstvo, to sú moje koníčky,“ prezrádza tajomstvo svojho železného zdravia zhovorčivý pán. Na Medzinárodnom festivale Európske ľudové remeslo, ktorý počas víkendu prilákal do Kežmarku tisícky návštevníkov, bol jediným reprezentantom už takmer zabudnutého remesla. Pritom práve cechu kolárov, ktorý bol v Kežmarku založený v roku 1633, venovali organizátori 13. ročník najväčšieho podujatia svojho druhu na Slovensku.
Ujo Smrek celý život vyrábal drevené kolesá. Pracoval na Štátnom majetku v Toporci. „Vyučil som sa v roku 1949 a odvtedy som to nenechal. Na majetku bolo 35 párov koní, žiadne traktory. Keby som poskladal na kopu všetky kolesá, ktoré som v živote vyrobil, postavili by sa vám vlasy dupkom. Nestačilo by ani celé Hradobné námestie,“ usmieva sa, zatiaľ čo húf návštevníkov obdivuje jeho zručnosť.
Prístrešok zdobí vlastnoručne vyrobené koleso s trinástimi zlatými hviezdami: „Znázorňujú trinásť rokov festivalu. A aj náš vstup do Európskej únie. Tá trinásta hviezda je naša,“ vysvetľuje starý pán s mladíckym elánom. Posmutnie len pri otázke, koľko je na Slovensku kolárov. „Neviem. Ale mám pocit, že som posledný. Chcel som jedného vnuka zapracovať. Aj sa tomu trošku venuje, ale má iné zamestnanie.“
Hrnčiari, košikári, kováči, tkáčky, drotári, rezbári, sklári, medovnikári a ďalší remeselníci od výmyslu sveta zo všetkých regiónov Slovenska i zo zahraničia sa každoročne v prvej polovici júla sťahujú do nádherného historického mestečka pod Tatrami. V zmesi vôní, farieb, nárečí pripomínajú časy, keď remeslo malo zlaté dno.
„A zrejme si ani neuvedomujú, že vďaka nim tradičné remeslá opäť ožívajú,“ hovorí riaditeľ festivalu Ladislav Melikant. Popri ostrieľaných remeselníkoch sa na festivale každoročne zúčastňuje čoraz viac mladých ľudí, študentov umeleckých škôl i nadšencov, ktorí v remeslách našich otcov a dedov našli zdroj inšpirácie a možno aj obživy.
Tohto roku prišlo do Kežmarku predviesť svoj kumšt 86 remeselníkov a desiatky ich pomocníkov, či tovarišov. „Záujem z roka na rok rastie. Teraz sa prihlásilo okolo 300 ľudí. Žiaľ, museli sme urobiť výber. Je nám úprimne ľúto tých, ktorých sme museli vylúčiť. Ale viac sa ich sem nezmestí. Možno na budúci rok,“ hovorí inak spokojný primátor Igor Šajtlava.
Organizátori už rozmýšľajú nad ďalším ročníkom. Mali by ho venovať cechu zámočníkov.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
