Jiří Bicek s manželkou Lenkou na ulici v Košiciach. FOTO - AUTOR
dorazí na Slovensko a spolu s ním sa môžu o radosť podeliť všetci hokejoví fanúšikovia. Bicek je po Stanovi Mikitovi druhým slovenským rodákom, čo vyhral slávnu klubovú trofej, pravda, útočník Chicaga Mikita mal pri triumfe v roku 1961 už kanadské občianstvo.
Dovolenka s Lenkou
Ako sa s odstupom času pozeráte na úspech na severoamerickom ľade?
„Vnímam to ako splnenie jedného zo snov. Každý hokejista by chcel zdvihnúť nad hlavu najvýznamnejší klubový pohár na svete, ale podarí sa to len zlomku z nich. Som šťastný, že som mohol byť súčasťou skvelého kolektívu. Dúfam, že moja kariéra sa stále len rozbieha, a keď raz zavesím korčule na klinec, budem mať na čo spomínať.“
Slávilo sa nielen v Amerike, ale aj u nás. Skončili sa už oslavy v Košiciach?
„Áno, už dávnejšie. Navštívil som rodinu, známych. Teraz prišli bežné dni, už sa pomaly chystám na ďalšiu sezónu. Ráno si idem zabehať alebo cvičím v posilňovni, obedujem s manželkou Lenkou a popoludní je čas na rôzne vybavovačky. Zháňame byt.“
Na akom jedle si viete doma najlepšie pochutiť?
„Manželka je výborná kuchárka, najviac si pochutím na zemiakových knedlíkoch s červenou kapustou a mäsom.“
Kde zvyknete dovolenkovať?
„V teple, pri mori. V druhej polovici júla zamierime s Lenkou na ostrov Ibiza pri Španielsku, kde sme pred tromi rokmi strávili svadobnú cestu. Máme odtiaľ pekné spomienky, trochu ich osviežime.“
Strieborný pohár príde začiatkom augusta
Poznáte už presný termín, kedy príde Stanley Cup prvý raz na Slovensko?
„Nie. Viem len to, že z dvoch augustových týždňov je pravdepodobnejší ten prvý, teda začiatkom mesiaca. Podľa zvyklostí ho môže mať každý hráč 24 hodín. Pohár príde do Košíc, chcem sa podeliť o radosť aj s hokejovými priaznivcami.“
Strieborná trofej s podstavcami, na ktorých sú mená všetkých hráčov víťazných mužstiev, meria 120 centimetrov. Koľko vážila, keď ste ju v pondelok 9. júna po víťaznom finále s Anaheimom dvíhali nad hlavu?
„Mohla mať takých dvadsať kilogramov. Ešte ťažšia bola v kabíne, keď sme do misky naliali šampanské a postupne z nej upíjali.“
Napadlo vám niečo také, keď ste v septembri 2002 začínali sezónu v kempe tímu Devils?
„V žiadnom prípade, veď z prípravného tábora ma opäť poslali na farmu do Albany. Prišiel nový tréner Pat Burns a v mužstve si ponechal hráčov, ktorí dokončili predchádzajúcu sezónu. Neskoršie si však všimli moje výkony v AHL a 6. decembra ma vytiahli do prvého mužstva. Už som tam zostal.“
Tím New Jersey je v NHL povestný svojou obrannou hrou, nestrieľa veľa gólov, ale ešte menej inkasuje. Ako ste si ako pravé krídlo zvykli na defenzívne povinnosti?
„Som v organizácii Devils už šiesty rok. Spočiatku som mal problémy: tréneri mi vyčítali, že hrám príliš dopredu a musím sa viac vracať. Trvalo mi nejaký čas, kým som si zvykol. Aj v tom je sila nášho tímu - nikto si nedovolí zostať na červenej čiare, keď je mužstvo pod súperovým tlakom.“
New Jersey sa zaobišlo bez megahviezd ako Jágr, Forsberg, Sakic či Kariya. Ktorí hráči mali v kabíne hlavné slovo?
„Určite kanadský kapitán Scott Stevens. On toho veľa nenahovorí, ale čo povie, to sedí. Netušil som, že Scotty má slovenský pôvod, nikdy sa o tom nezmieňoval. Svoje si v šatni povedali aj ďalší starší hráči, ale nikto sa nevyvyšoval nad ostatných. V kolektíve vládla súdržná atmosféra, čo bol základ úspechu.“
Tušili ste, že obranca Ken Daneyko ohlási po sezóne koniec kariéry?
„Čosi sa šuškalo, Ken má za sebou úžasnú kariéru. Celých osemnásť sezón odohral v jednom klube, podľa mňa teraz dostane v New Jersey novú funkciu. Daneyko bol tvrdý obranca a ak prišlo na to, vedel sa aj pobiť, aby získal pre seba a pre mužstvo rešpekt. Mal veľké hokejové srdce. Hráč jeho kvalít sa ťažko nahrádza.“
Vaši najlepší kamaráti?
„V šatni sme sa stretli hokejisti šiestich národností - okrem domácich Američanov a Kanaďanov aj Česi Patrik Eliáš s Richardom Šmehlíkom, Rusi Sergej Brylin s Olegom Tverdovským, Švéd Tommy Albelin a ja. Najlepšie som si rozumel v partii s Európanmi. Keď v priebehu sezóny vytrejdovali z Atlanty Riša Šmehlíka, stal sa mojím spolubývajúcim v hoteli pri cestách za súpermi.“
Diablov vedú maximalisti
Historky sa tradujú o generálnom manažérovi New Jersey, šesťdesiatnikovi Lou Lamoriellovi. Môžete charakterizovať tohto úspešného funkcionára, ktorý bol pri všetkých troch tituloch klubu v Stanley Cupe?
„Je maximalista a takých ľudí si vyberá aj okolo seba. Berie iba víťazstvá. Keď sme prišli na začiatku sezóny do kabíny, na stene visel vedľa dvoch plagátov víťazných tímov New Jersey z rokov 1995 a 2000 aj rám, do ktorého bolo ručne dopísané Stanley Cup 2003. Od začiatku nalaďoval na víťazstvo celý tím. Cítili sme to aj v priebehu sezóny: ak po dvanástich výhrach prišlo jedno potknutie, vedenie hneď zvolalo míting a rozoberali sa príčiny prehry. Keď vlani angažoval za nového trénera bývalého policajta z Montrealu Pata Burnsa, mnohí sa možno čudovali, ale generálny manažér vedel, čo robí. Burns je jeho krvná skupina. Prísny, no spravodlivý tréner.“
Kouč Burns pôsobí počas zápasu na lavičke neprístupne, neprejavuje emócie. Aká je jeho skutočná tvár?
„Žije pre hokej od rána do večera. V práci s mužstvom používal rôzne metódy. Pred rozhodujúcim siedmym zápasom semifinálovej série v Ottawe postavil na hráčskom mítingu do stredu miestnosti stoličku. Nevedeli sme, že predtým zospodu na ňu prilepil dolárovú bankovku. Počas mítingu vyzval útleho útočníka z prvého radu Briana Giontu, aby si na stoličku sadol. Vzápätí mu povedal, aby sa zdvihol, siahol pod stoličku. Keď Gionta vytiahol jednodolárovku, v miestnosti zostalo ticho ako na kare. Tréner Burns zvýšil hlas: Keď chcete vyhrať a zarobiť peniaze, musíte sakra zdvihnúť zadok a poriadne zabrať! V ten večer sme vyhrali v Ottawe 3:2 a celú sériu 4:3.“
Nižšia výška nie je hendikep
V New Jersey nosíte na drese deviatku, akú v iných mužstvách majú zväčša kanonieri. Vyžiadali ste si ju?
„Nie, nevyberal som si. Pridelil mi ju generálny manažér a čo rozhodne on, o tom sa zväčša nediskutuje. Rovnako som hral na pravom a ľavom krídle, hoci v Košiciach som vyrástol na pravej strane útoku. Hral som tam, kde ma tréner dal. V NHL to nie je nič nezvyčajné.“
Ste vysoký 178 centimetrov. Nepociťovali ste to ako hendikep, keď sa v NHL čoraz viac uplatňujú robustní obrancovia?
„Snažil som sa s tým vyrovnať. V severoamerickej profilige je dosť hráčov relatívne nižšieho vzrastu. Sledoval som hru útočníkov ako Pavla Bureho, či Paula Kariyu a všimol som si, že cez vysokých, silných obrancov sa presadzujú rýchlosťou, šikovnosťou. Musím byť stále v pohybe, aby mal protihráč čo najmenšiu šancu zastaviť ma telom.“
Váš otec Jiří prezradil, že ako chlapec ste si zbierali kartičky hráčov NHL. Kto bol vaším vzorom?
„V mojich žiackych rokov boli kartičky vzácnosťou, ťažko sa dali zohnať. Aj o zámorskom hokeji chodili vtedy len kusé informácie, nemali sme možnosť sledovať zápasy NHL. V Košiciach som išiel oči nechať na rýchlonohom útočníkovi Petrovi Bondrovi. Bývali sme na Jánošíkovej ulici hneď pri zimnom štadióne, s otcom sme nechýbali na žiadnom ligovom zápase. Bondru som obdivoval, ako sa vedel uvoľniť, vypýtať si prihrávku do jazdy a presne zakončiť. Neprekvapilo ma, že sa rýchlo presadil aj vo Washingtone a stále patrí medzi špičkových strelcov NHL.“
Videli ste hrať vášho svokra Vincenta Lukáča, s ktorým máte zaujímavú zbierku hokejových trofejí?
„Svokra som naživo nevidel hrať, ale sledoval som niekoľko videozáznamov z jeho kariéry. Bol excelentný zakončovateľ. Reprezentačný útok Lukáč - Rusnák - Liba patril v polovici 80. rokov k najlepším vo svetovom hokeji. Neskôr bol mojím trénerom v Košiciach aj v reprezentácii Slovenska. Má dva tituly majstra sveta, teraz pribudne do rodiny Stanley Cup. Naša zbierka sa rozširuje.“
Budúcnosť je zatiaľ vo hviezdach
Po minulej sezóne vám vypršal kontrakt s New Jersey na 500-tisíc dolárov. Uvidia vás diváci v East Rutherforde v „červenej armáde“ aj naďalej?
„Ťažká odpoveď. Zatiaľ mi z New Jersey ponúkli len tzv. kvalifikačnú zmluvu, ktorá navyšuje predchádzajúcu o desať percent. Môj agent rokuje o lepších podmienkach, chcel by som už jednocestný kontrakt. Na farme som sa už nahral dosť a cítim, že mám na to, aby som zvládol celú sezónu v NHL. S hráčom, ktorý má jednocestnú zmluvu, už v klube inak konajú. Aj v prípade odsunu na farmu totiž dostane peniaze ako v prvom mužstve.“
Čo ak s vedením Devils nenájdete spoločnú reč?
„Možno sa dohodnem s iným klubom, kde by som dostal viac príležitostí. A možno sa vrátim do Európy. Netvrdím, že chcem hrať v NHL za každých okolností.“
Neplánujete si život v Amerike?
„To bude závisieť aj od rodiny, keď prídu deti, prípadne kam ma zavedú hokejové cesty.“
Ste vo výbere hráčov na Slovenské hokejové leto v Piešťanoch. Tešíte sa?
„Hm, dočítal som sa to v novinách, ale žiadnu pozvánku som ešte nedostal. Ani nikto so mnou na túto tému nehovoril. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Odkedy som v roku 1997 odišiel do Ameriky, nikto v reprezentácii Slovenska si na mňa nespomenul. Rád by som sa v lete stretol s chlapcami, proti ktorým hrám na ľade v Amerike, ale práve počas piešťanskej akcie budem mať starosti so Stanley Cupom, keď zavíta na Slovensko.“
Vizitka Jiřího Biceka
Narodený 3. 12. 1978 v Košiciach, jeho otec pochádza z Uherského Brodu. Dravý, šikovný krídelník reprezentoval Slovensko ako 19-ročný na MS‘97 vo Fínsku. Draftovaný v roku 1997 zo 131. miesta. Hral za HC Košice (extraligová premiéra 15. 9. 1995), vo farmárskom tíme Albany River Rats a za New Jersey Devils (prvý raz nastúpil 19. 2. 2001 v Toronte, kde dal svoj úvodný gól do siete Curtisa Josepha). V NHL sa výrazne prejavil v uplynulej sezóne, v základnej časti odohral 44 zápasov, v play off hral v 5 stretnutiach - v rozhodujúcom semifinále v Ottawe a v štyroch finálových dueloch s Anaheimom.
Sezóna Klub Z G A B
1995-96 Košice 30 10 15 25
1996-97 Košice 44 11 14 25
1997-98 Albany, AHL 50 10 10 20
1998-99 Albany, AHL 79 15 45 60
1999-00 Albany, AHL 80 7 36 43
2000-01 Albany, AHL 73 12 29 41
New Jersey, NHL 5 1 0 1
2001-02 Albany, AHL 62 15 19 34
New Jersey, NHL 1 0 0 0
2002-03 Albany, AHL 24 4 10 14
New Jersey, NHL 44 5 6 11
NHL celkove 50 6 6 12
Play off NHL
Sezóna Klub Z G A B TM
2002-03 New Jersey 5 0 0 0 0
(Legenda: Z - počet zápasov, G - góly, A - asistencie, B - body)
Vincent Lukáč o svojom zaťovi
Vincent Lukáč, bývalý čs. reprezentant, dvojnásobný majster sveta (1977, 1985), majster Československa (1982), dvojnásobný najlepší ligový strelec (1980, 1982), neskôr tréner HC Košice a reprezentácie Slovenska, je svokrom Jiřího Biceka:
- Jirka som si ako tréner všimol ešte v košickom doraste. Mal dynamický prejav, nebojácnu hru, žiadny puk preňho nebol stratený. To mu zostalo aj dnes. Nie je streleckým talentom ako Pálffy či Bondra, ale má svoje prednosti. Cením si, že aj napriek nižšej postave sa vedel prispôsobiť zámorskému hokeju. Predpokladám, že ešte viac by vynikol, ak by mohol ukázať svoje kombinačné schopnosti v útoku s európskymi hokejistami. Zatiaľ hral prevažne s americkými či kanadskými hráčmi, ktorí hrajú iným štýlom.
Bicek odišiel do Ameriky za hokejom ako 18-ročný, neskoršie sa pridala aj moja dcéra Lenka. Sami sa prebíjali, život ich naučil. Dnes sa dívajú na svet z nadhľadu, hocičo ich nerozhádže. Ako rodičia sme na nich pyšní. (on)
